sobota, 14. mája 2011

JARNÉ PRÁZDNINY


7. – 13.3.2011

V pondelok som šla do Starbucks s Janou a Noorou. Len tak sme sa bavili, pili horúcu čokoládu a vegetili. Potom obe prišli ku mne. Najedli sme sa, boli sme na počítači a spolu s mojou host mamkou sme si všetky štyri posadali za kuchynský stôl, otvorili encyklopédie a hľadali sme informácie o Slovensku, Fínsku a Rakúsku. Bolo to veľmi zaujímavé, veľa nového som sa dozvedela o krajinách skadiaľ pochádzajú moje kamarátky. A ony sa dozvedeli veľa o Slovensku. Teraz vedia, že Slováci milujú Slivovicu, haha. Večer Noora odišla domov a Jana zostala u mňa na noc. V utorok ráno sme sa vybrali na výlet. Moja host mama, Jana, Dorotea, ktorú sme šli ráno vyzdvihnúť a ja. Išli sme do lesa, na host maminu chatu. Tá chata bola vzdialená kilometre od civilizácie. Aby sme sa k nej mohli dostať, museli sme použiť snežnice. Tipujem to na také 2-3 metre snehu. Najprv sme sa 15 minút pokúšali odomknúť dvere, a keď sa nám to konečne podarilo, vošli sme dnu a zakúrili. Trocha sme sa najedli a vybrali sa na túru na snežniciach. Zažila som jedno neopísateľne nádherné poobedie. Slnko, hory nepoškvrneného snehu, nekončiaci les a skvelí ľudia. Dokonalý relax. Vydriapali sme sa na jeden kopec a potom sme ho zišli dole. Na snežniciach. Paráda. Pokúšala som sa zaboriť do snehu, aby som zistila jeho hĺbku, ale keď mi trčala už iba hlava, rozmyslela som si to. Isto bol fest hlboký, haha. Neskôr sme sa pokúšali sánkovať, ale vôbec nám to nešlo, keďže tam bolo neskutočné množstvo snehu. Navečerali a opaľovali sme sa pred chatkou. Večer sme odišli domov. Ďakujem host mame, že nám umožnila zažiť tak krásny deň v prekrásnej kanadskej prírode :). 




 So snežnicami

 Host mamina chatka


 Stratená v snehu

 Cesta na vrchol

 Nebolo to med lízať!










 Pohoda lesná

 Pokus o sánkovačku




 Tak trocha tie snežnice netvoria pár, ale nevadí :D

V stredu som sa s exchange študentmi vybrala na hokejový zápas – ešte pred začiatkom play-off. Hrali sme proti Chicoutimi, čo nebol ťažký súper, takže sme vyhrali 5:2. Bolo skvele ako vždy. Zúčastnení: Draft, Demi, Noora, Jana, Zaira, Veronica, Kaja. Ja ten hokej tak milujem! Po zápase ku mne prišla Noora spať. Rozprávali sme sa asi do tej jednej a potom sme zaspali. 

 Colisée Pepsi - hokejový štadión v Québecu

 Demi, ja a Draft

 Go REMPARTS go!

 We are the champions

 I love you, Demi

Štvrtkové dopoludnie som strávila s Noorou u mňa doma. Na obed odišla a poobede som zostala doma a pracovala som na projektoch a učila sa na testy do školy. V piatok doobeda som šla nakupovať s Noorou a s dvomi babami, s ktorými som sa zoznámila na orientation meetingu – Sara-Claude, ktorá ide budúci rok na Taiwan a Élodie, ktorá strávi rok v Austrálii. Kúpila som si akurát kredit na mobil, ale aj tak sme si užili kopec srandy. Poobede som sa stretla v starom meste s Fred. Navečerali sme sa a potom sme sa vybrali do kina neďaleko centra. Ono to vlastne ani nie je normálne kino. Je to len jedna miestnosť a stále sa premieta len jeden film, takže nemáte možnosť výberu. Mali sme šťastie, videli sme skvelý film. Francúzsko-maďarsko-nemecký. Volá sa La Rafle a je o druhej svetovej vojne, o židovskej otázke a celá táto situácia je zobrazená z pohľadu židovských detí. Veľmi sa mi to páčilo. 

 

V sobotu som si zbalila všetky veci, poutierala prach v izbe a povysávala. Večer som šla na večeru s host mamou do reštiky neďaleko nášho domu.  Líhala som si do postele s veľmi zvláštnym pocitom, keď som sa pozerala na všetky tie kufre. Musím opustiť túto host rodinu. Najlepšiu host rodinu akú som mohla mať. Čo keď mi v nasledujúcej rodine bude horšie? Prečo musím odísť práve teraz, keď si tak super rozumiem s mamou aj s bratom? Nič sa nedá robiť, musím pokračovať ďalej. Btw, mám neskutočné množstvo vecí. Prišla som sem s dvoma veľkými kuframi, s jedným malým kufrom a ruksakom, odchádzam s troma veľkými kuframi (jeden pošlem domov po strýkovi, ktorý ma má prísť pozrieť), s malým kufríkom, ruksakom, dvomi kabelkami a dvomi veľkými igelitkami. Ach jaj. Ako sa ja zbalím na konci roka?! V nedeľu ráno teda po mňa prišli noví host rodičia. Poukazovali mi čo a ako v byte, ukázali mi zastávku autobusu, ktorým budem chodiť do školy (cca 25 minút cesty) a celú nedeľu som sa vybaľovala. Koniec jarných prázdnin.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára