štvrtok 25. novembra 2010

A DNI BEŽIA AKO HODINY. . .


=> Zažila som oslavu narodenín v thajskom štýle! Exchange študentka Draft z Thajska nás pozvala na oslavu jej 17. narodenín. Oslavovali sme desiati  - Sopheng, Stefan, Andrea, Veronica, Noora, Virginie (ROTEX), Dorotea, Jana, ja a pravdaže Draft. Oslava sa začala večerou. Draft pre nás pripravila thajské jedlo.  Toto jedlo môžem charakterizovať jednou vetou: „Kaja, ak nemôžeš, tak vážne to nemusiš zjesť, ja sa neurazím.“ Nič štipľavejšie som v živote nejedla :D. Ani moja super štipľavá kapustnica spred mesiaca na toto nemala :D. Andrea a Veronica (Mexico a Ekvádor)  s tým pravdaže nemali problém, Sopheng si pýtal dupľu, Virginie bola na výmene v Thajsku, takže je už zvyknutá. Európa bojovala statočne, ale boj vyhrala len Noora, ostatní (vrátane mňa) sa celí červení v tvári vzdali a naliali do seba liter vody.  Za tým sme mali tortu, ktorá už našťastie neštípala a po večeri sme hrali ping pong, karty, rozprávali sa a pravdaže sa rozbaľovali darčeky. Draft dostala veľa zaujímavých dárkov (čokoládky, ponožky, karty, pohľadnice, náramky, CDčko), ale ten môj bol určite najúžasnejší :D. Malý zápisníček A (hlavne) francúzska kniha Tri malé prasiatka aj s CDčkom vo vnútri :D. A ilustrácie vo vnútri sú úplne perfektné. Spolu s Noorou a Janou sme u Draft prespali. Rozrpávali sme sa do noci a ráno nás čakali kráľovské raňajky. Palacinky, toasty, sladké chlebíčky, ovocie, čokoláda, zákusky, atď. Raj na zemi :D. Prejedla som sa ako nikdy. Po raňajkách po nás prišli moji host rodičia a Noora a Jana prišli na chvíľu ku mne domov. Naobedovali sme sa v reštaurácii, hrali na klavíri (všetky tri vieme hrať!), pozerali film a proste len tak sa poflakovali. Sobotná pohodička :). Večer ma prišla vyzdvihnúť Cass, moja kamarátka zo školy. Najprv sme pekne uložili jej dvoch malých bratov spať (boli sme samy s nimi doma), potom sme pozerali film Dear John (celkom pekný film, ale koniec bol viac než hrozný) a neskôr sme si tak trochu urobili mini discotéku :D. Srandy kopec. Prespala som u nej a na druhý deň ráno sa celá rodina vybrala na omšičku, po ktorej sa organizoval brunch, na ktorom sa zúčastnili asi štyri rodiny. Zoznámila som so skvelými ľuďmi, najviac som sa skamarátila s jedným chalanom (Alexandre) a s jednou babou (Karolane) . Sú to kamaráti Cass. Spolu s Cass, Karolane a jej ocom sme zbierali peniaze pre chudobných. Pekne prežitý víkend :).
 Všetko najlepšie, Draft :)


 Make a wish

 Stefan a Jana

 Andrea, Veronica, Draft a kúsok zo Stefana

 Draft a Les trois petits cochons (Tri malé prasiatka) xD


Noora, Jana a Kaja milujú Canadu ;)

 Cass a Karolane


 Vyzerá ako jeden dom, ale sú to dva domy v jednom. Teda v jednom takomto dome bývajú dve rodiny, ktoré sa navzájom nepoznajú. Vkuse sme zazvonili pri jedných dverách (keď sme zbierali peniaze) a ja som sa už pobrala k ďalšiemu domu, lebo som stále zabudla, že sú tam ešte aj druhé dvere = druhá rodina.

 Peniažteky pre chudobných

Na "brunch"-i sme tak trochu krali na klavíri :)


=>  Piatok (3. decembra) som mala v škole voľno, takže som sa celý deň balila, upratovala si izbu a prichystala ju pre Theresu (ona totižto teraz bude bývať v "mojom" dome). Piatkový večer bol jednoznačne jeden z najlepších večerov celej mojej exchange. 9 exchange študentov (Noora, Jana, Dorotea, Theresa, Draft, Veronica, Sopheng, Stefan a ja) sa vybralo na tradičnú vianočnú párty. Dorazili sme autobusom do jedenj reštaúrácie prečačkanej vainočnými ozdobami a plnej postarších ľudí. Veľká väčšina z nás si ironicky povzdychla: "To bude zábava." No nič sa nedalo robiť. Sadli sme si k stolu a navečerali sa. Po večeri začala hrať hudba (nič moderné, ale pesničky ako sa hrajú u nás na svadbách a oslavách 50ky). No keďže my sa chceme stále zabávať, nám to nevadilo ;). Najprv sa pravdaže nikomu nechcelo tancovať, no po nejakom čase ma Sopheng požiadal o tanec. Pravdaže ma "skvele" viedol :D. No a potom sa už pridali úplne všetci a pretancovali sme takmer celú noc. Najlepšie na tom bolo, že všetci mali hrubé svetre a čižmy, čiže bol každý mokrý ako myš. Každopádne, skvele sme sa zabavili a vytancovali :). Hodnotím na 1***. 

 Prvý tanec


Všetci zúčastnení


 Chcela by som brata ako je on ;)


Vkuse mi kradla čižmy! 


 The best friend :)

S Veronicou

Mladomanželská :D


We are the world

=>  Víkend bol už o trochu viac stresujúci. Začalo sa to mojím tanečným vystúpením v sobotu večer. Nebol to zas až tak veľký prepadák, zabudla som len dve časti choreografie, haha. Večer sa v našom dome zišla celá rodina, teda host rodičia a host starí rodičia. Starkí sa so mnou prišli rozlúčiť, keďže v nedeľu ráno mením rodinu. Nebolo mi práve najveselšie, ale utešovala som sa tým, že sa s nimi počas tohto roka ešte budem často stretávať. Zahrala som im na rozlúčku na klavíri, dobalila som si posledné veci a ľahla som si do svojej postele poslednýkrát. Ráno som sa zobudila s miernym chvením v žalúdku.  Nová rodina. Aké to tam bude? Čo keď ma nebudú mať radi? Čo keď mi tam nebude tak dobre ako v prvej rodine? Nechala som tieto otázky plávať a šla som raňajkovať. Najlepšie raňajky na svete :). O 10.00 dorazila nová host mamka a na prvý pohľad mi bola veľmi sympatická. Usmievavá, milá a priateľská. S námahou sme naložili všetky moje tašky do auta (mám tak trochu veľa vecí :D) a oficiálne som sa stala Mariinou dcérou, haha. Bývam asi tak 20 minút od môjho prvého domu v jednom neveľkom byte. Moja mama sa volá Marie-Hélene a mám brata, ktorý má 15 rokov a volá sa Léandre. Moja host sestra je na exchange v Taliansku a volá sa Camille. Keď sme dorazili do môjho nového domu, exchange študentka z Rakúska, Jana ešte nebola presťahovaná (ona tu totižto bývala doteraz), tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť a dáme si horúcu čokoládu v Starbucks :). Pokecali sme a našli sme moju cestu z domu do školy (do školy budem chodiť pešo, už nie busom!). Cesta trvá asi 25 minút.  Jana sa odsťahovala okolo 13.00. Poobede som bola na futbalovom zápase môjho brata a večer som si vybalila mojich milión päť vecí. Mala som tak trocha obavy, že nebudem mať kam všetko poukladať, ale nakoniec som prišla na to, že mám v izbe dosť veľa priestoru. Sprcha (opäť úplne iný systém púšťania vody. Kým som zistila ako to funguje, prešlo asi 5 minút :D) a nová posteľ (nechcela som odísť z môjho prvého domu, lebo som tam mala najlepšiu posteľ na svete, ale táto nová posteľ jej dosť dobre konkuruje :D:D). Prvé poobedie v novej rodine je za mnou a som spokojná :). 
 Nehanbím sa veľmi, iba trošku


 Jana mi toto napísala na privítanie :)



 Bratov futbalový zápas

DAJ KAŽDÉMU DŇU ŠANCU, ABY SA MOHOL STAŤ NAJKRAJŠÍM DŇOM TVOJHO ŽIVOTA. . .


-   S tromi kamarátkami som sa zúčastnila La marche bleue. Bol to pochod vo Vieux Québec za návrat Les Nordiques – hokejový tím, ktorý sa rozpadol. Tento tím bol fest dobrý a obyvatelia Québecu týmto pochodom bojovali za jeho obnovenie. Teraz tu existuje len tím Remparts, čo nie sú profesionáli a majú v priemere 18 rokov. Jeden hráč má dokonca 16 rokov. Na tomto pochode boli aj všetci traja bratia Šťastní a veľa zúčastnených malo ich a Halákov dres :). Všeobecne veľmi veľa ľudí tu miluje Haláka, len nie všetci vedia, že je zo Slovenska. Tak to každému taktne pripomínam :D. Ale nedávno som sa rozprávala s jedným chalanom, spýtal sa ma (okrem iného :D) odkiaľ som a ja že zo Slovenska. A on na to: „ Jediná vec, ktorú viem o Slovensku je, že stadiaľ pochádza Jaroslav Halák.“
La marche bleue v preklade znamená modrý pochod. Všetci ľudia boli oblečení v modrom – dres Nordiques je totižto modrý. Zúčastnilo sa ohromné množstvo ľudí a Šťastného som počula rozprávať naživo :D. Má milý akcent, haha.
 S mojimi kamarátkami zo školy :)


La marche bleue...


 Peter Šťastný :)

-  29. októbra som bola na večeri s exchange študentmi a rotexákmi (študenti, ktorí boli exchange študentmi minulý rok alebo niekoľko rokov pred tým). Neboli sme všetci, ale zišlo sa tam cca 18 ľudí. Zoznámila som s niekoľkými skvelými ľuďmi (ROTEX) a môžem povedať, že som prežila jeden perfektný večer. Len tam sme spolu sedeli, jedli a rozprávali sa. Pohoda lesná :D. Po večeri ma zopár kamarátov odprevadilo k mojej spolužiačke, ktorá organizovala Halloween party. Opäť som sa zoznámila s kopou nových zaujímavých ľudí :). U tejto mojej kamarátky som aj prespala. Celú noc sme sa bavili, pojedali sladkosti a pozerali hororový film, pri ktorom som ale zaspala :D.
 Večera s exchage študentmi. Zľava: Veronica (Ekvádor), Dorotea (Chorvátsko), Kejdžej (Slovensko) :D, Draft (Thajsko) a Sopheng (Kambodža).

 S kamarátkou Marie-Ann (na Halloween party)

 S kamarátkou Léou (na Halloween party)

-  30. októbra som bola vonku s jednou mojou kamarátkou. Jej prezývka je Gigi, pretože jej priezvisko je Gingilinno (pochádza z Talianska, z Benátok). Patrí medzi ľudí, bez ktorých by môj pobyt v Québecu nebol tak super. Už má (mojou zásluhou) celkom slušnú slovenskú slovnú zásobu, haha. Boli sme spolu na večeri. Vždy mám problém vybrať si tu niečo na jedenie, lebo tu je jedálny lístok úplne iný ako u nás doma. Niektoré kombinácie mi až vyrážajú dych :D. Nakoniec som si ale vybrala (niečo ako toasty s paradajkami, šalátom, hubami, údeným mäsom, kečupom a čojaviem čím ešte :D) a zažila som super večer plný srandy. VÝROK VEČERA: Gigi sa chcela omylom napiť z môjho pohára, tak som ju zahriakla: „ I love you, but leave my glass alone.“ :D:D

-  Navštívila som baziliku Sainte-Anne de Beaupré. Čo sa tejto budovy týka, je to asi najkrajší chrám, aký som kedy videla. Fakt! A to som pochodila kostoly vo Viedni, Budapešti, Paríži, Londýne,... Neviem prečo, ale veľmi sa mi páči. Hlavne interiér. Ťažko slovami opísať, treba vidieť ;). Pridávam zopár fotiek, ale tie nie sú až tak očarujúce ako realita.


 Svätá Anna






-   6. novembra som bola s kamarátkou z Chorvátska (exchange študentka Dorotea) na hokeji. Boli s nami aj moji host rodičia a ich dvaja kamaráti. Hral Québec (Remparts) proti Montréalu (Junior). To bol ale zápas! Bitky, bitky a ešte raz bitky :D. Québec a Montréal sa totižto majú veľmi v zuboch. A to nielen v hokeji. Táto rivalita je niečo ako u nás Bratislava a Košice. Cca. Nepamätám sa, aký bol presný konečný výsledok zápasu, ale viem, že sme prehrali :(. Anyway, bol to skvelý zápas. Milujem hokej!!! A tá atmosféra na štadióne...hmm, siedme nebo, haha. No akurát keď som v Kanade, tak majstrovstvá sveta sú na Slovensku! Neporazí ma?! Už som sa stihla staviť s kamarátkou z Nemecka (exchange študentka Theresa), že 1. mája 2011 vyhráme zápas Slovensko – Nemecko :D. Späť k veci... Po zápase sme prišli domov a Dorotea u mňa prespala. Večer sme ešte pozerali film Big s Tomom Hanksom, rozprávali sa a pojedali sladkosti. Hodnotím na jednotku ;)




 S Doroteou :)





 Hokej, milujem ťa!




-   7. novembra som bola u už spomínanej Theresy a piekli sme nemecké koláčiky Zimsterne. To bol ale dramatický večer :D. Theresa bola tak sústredená na ten recept, že nevnímala nič okolo seba, haha. Riadne bola vystresovaná, ale koláčiky sa nakoniec celkom vydarili, aj keď s tunajšími ingredienciami sa nám, Európanom dosť ťažko varí/pečie.
 Zimsterne
-    ROTARY klub Charlesbourg zorganizoval spaghetti večeru, na ktorej boli exchange študenti dobrovoľníkmi v servírovaní špagiet. Zúčastnilo sa 7 študentov (vrátane mňa, pravdaže). Všetci sme mali svoje ROTARY saká s množstvom odznakov, a preto sme sa stali hlavnou atrakciou večera. Každý si nás fotil, pýtal sa nás kto sme, odkiaľ pochádzame a čo tu robíme :D. Aj po troch mesiacoch mojej výmeny ma ešte stále zarážajú otázky ohľadom Slovenska. Slovensko je hneď vedľa Francúzska? Vy tam hovoríte španielsky? Atď. Čo narobím :D. Opäť som strávila jeden perfektný večer s mojimi skvelými kamarátmi z celého sveta. Dokonca som vyhrala v tombole poukážku na lacnejšiu večeru v jednej drahej švajčiarskej reštaurácii vo Vieux Québec :P. A Theresa vyhrala fľašu červeného vína :D. Pozor na 4D (no drugs, no dating, no driving and no DRINKING)! :D:D
Všetci zúčastnení. Zľava: Dorotea (Chorvátsko), Theresa (Nemecko), Noora (Fínsko), Sopheng (Kambodža), Veronica (Ekvádor), Kejdža :D a Draft (Thajsko)



So Sophengom :)




Dorotea servíruje špagety  


Draft, Theresa, Sopheng a Vero




 Moja výhra ;)


-  12. novembra som bola nakupovať s mojou host babkou (mamou mojej host mamy). Ona má 75  rokov, ale pochodila so mnou všetky obchody v celom obrovskom nákupnom centre! Obdivuhodná žena. Kúpila som si zimnú vetrovku, šál, rukavice a čiapku. Som pripravená na kanadskú zimu a nič ma len tak nezastaví! :D Čo sa mojej host babky týka, je to absolútne úžasná osoba. Stará sa o mňa, akoby som bola jej ozajstná vnučka. Som veľmi rada, že som ju mala možnosť spoznať :). 




Táto zima bude tuhá :D 



-    Navarila som kapustnicu!!!  Bol to pomerne náročný úkon, keďže nájsť vhodné ingrediencie bolo viac než ťažké. Nakoniec som musela improvizovať, ale vzišlo z toho niečo, čo sa na kapustnicu aspoň podobalo :D. Ale nie, celkom sa vydarila, len bola veľmi štipľavá, pretože sa mi podarilo kúpiť veľmi pikantnú klobásu. Keďže som mojej host mame povedala, že to je vianočná polievka, tak pustila z počítača vianočné skladby. Čiže sme jedli kapustnicu a počúvali koledy. Mala som predčasné Vianoce :D. 




-   S mojimi host rodičmi a host starými rodičmi som bola v Le Buffet. Reštaurácia, v ktorej sa nachádza jedlo z rôznych kútov sveta. POINTA: Jedlo si nevyberáš z jedálneho lístku a nedonesie ti ho čašník. Všetko jedlo je na jednom mieste, kam prídeš a naberieš si, na čo máš práve chuť. Môžeš si nabrať aj 5x rôzne druhy potravín. Sushi, krab, žabacie stehienka, krevety, čína, pizza, kurča, dezerty, zmrzlina,... nekonečné množstvo možností. Fúú, ale som sa prejedla :D. 
 Interiér reštaurácie




Žabacie stehienka


 Krab, žabacie stehienka, kreveta a sushi
-    20. novembra napadol prvý sneh. Všetko bolo krásne biele. Na tento víkend hlásia veľkú snehovú búrku a možno zatvoria aj školy :D. Juchú. To bude veselo. 
Sneh :D









-    S tromi kamarátkami zo školy som navštívila Cégep Garneau (na deň otvorných dverí). Cégep je škola, na ktorej študenti študujú po ukončení strednej školy a pred univerzitou. Moje splužiačky tento rok končia strednú, takže nabudúci rok sa tam chystajú. Cégep môžu navštevovať minimálne 2 roky, ale štúdium si môžu predĺžiť až na 5 rokov. Táto škola je absolútne úžasná! Dáva svojim študentom priestor objavovať a rozvíjať sa. Slúži vlastne na to, aby sa počas štúdia na cégepe žiaci rozhodli, ktorým smerom chcú ďalej pokračovať na výške. Na tejto škole je nehorázne veľké množstvo možností!!! Predmety: prírodné vedy, chémia, fyzika, sociálne vedy, ekonomika, politika, umenie, športy: hokej, futbal, basketbal, tenis, plávanie, tancovanie, frisbee (!), behanie, lyžovanie, karate, proste všetko na čo si spomenieš. Len na chémiu tu majú 15 učiteľov. Nájdete tu ihriská, bazén, divadelnú sálu a učebne s technikou o akej sa nám ani nesníva. Veľmi rada by som na takejto škole študovala.

-    20. novembra večer som bola u Dorotey. Navečerali sme sa (milujem lasagne!), pozerali sme Harry Potter 5, rozprávali sa a hrali sme karty. Hrala som tú hru prvýkrát v živote a hneď som aj vyhrala, haha. Som proste talentovaná :D. U Dorotey som prespala a na druhý deň som od nej šla rovno na ROTARY brunch organizovaný ROTARY klubom Limoilou. Bolo absolútne skvele perfektne úžasne vynikajúco!!! :D Konečne po dlhej dobe som bola s mojimi dvoma najlepšími kamarátmi – Sopheng z Kambodže a Stefan z Rumunska. S nimi sa človek nikdy nenudí. Akonáhle sa dopočujem, že obaja sa zúčastnia nejakej akcie, tak sa na tú akciu už poriadne dlhú dobu teším. Tento brunch bol zorganizovaný na pomoc chudobnejším rodinám v štvrti Limoilou. Zúčastnilo sa 8 exchange študentov. Štyria pomáhali pri servírovaní jedla a štyria (medzi nimi aj ja) pomáhali v „šatni“ – brali sme ľuďom kabáty a vešali ich na vešiaky. Každý kabát mal jedno číslo. Toto číslo dostal na papieriku každý človek, aby si kabát na konci akcie mohol pomocou tohto čísla vyzdvihnúť. Kabáty sme mali teda vešať tak, aby boli usporiadané podľa poradia. Istý čas vešal kabáty len Stefan a to bola osudová chyba! :D Zistila som totiž, že ich vôbec nevešal v správnom poradí! Teda číslo 654 bolo vedľa čísla 789, číslo 800 zavesil vedľa 598, atď. Myslela som, že ho strieskam. Veď sme tam mali okolo 300 kabátov! Všetci sme teda museli dať všetko do poriadku a usporiadať kabáty tak, aby boli v poradí. No Stefan bol celý čas úplne flegmatický a vkuse iba hovoril: „Who cares?!“ Pekné nervy sme naňho teda mali. Na konci šichty sme sa dozvedeli, že Stefan si celý čas myslel, že tie kabáty sú dary pre chudobné rodiny z Limoilou a nie kabáty, ktoré si neskôr všetci prídu vyzdvihnúť :D:D. Preto mu bolo pred tým jedno, že pomiešal tie čísla. Keď sme mu ale ujasnili, že to nie sú dary, tak začal aj on stresovať :D. Všetko ale nakoniec dobre dopadlo, naobedovali sme sa a odfotili sa so Santa Clausom, ktorý celý čas rozdával deťom darčeky. Potom sme sa len tak rozprávali a zabávali sa :). 
 Draft (Thajsko), Jana (Rakúsko), Sopheng (Kambodža), ja a Stefan (Rumunsko)

So Sophengom


 Týchto ľudí veľmi ľúbim!







 Všetci so Santa Clausom :)

Moji blázni :D



-    K škole: Učiteľ nemá právo povedať tvoju známku z testu pred celou triedou. Keď rozdáva písomky, tak papier ti položí na lavicu tak, aby nebolo vidno známku – aby nikto nemohol kuknúť na tvoju lavicu a vidieť, akú máš známku. Proste, tu to je tvoja osobná vec a je na tebe, či povieš spolužiakom, akú známku máš. Nie ako na Slovensku, že učiteľ hocikedy  povie pred celou triedou  tvoj výsledok a až po tom ti dá do ruky tvoj test.