štvrtok, 23. septembra 2010

DOPLNKY O ŠKOLE:

- Každý deň majú na 4. hodine 15 minút čítania. Proste 15 minút z hodiny čítajú akúkoľvek knihu. Vedenie školy chce zabrániť tomu, aby študenti úplne prestali čítať knihy. Čo je správna vec.
- Veľmi sa mi páči vzťah učiteľ – žiak. Veľmi kamarátsky vzťah. Ak máš chuť objať niekoho z učiteľov, kľudne to urob, vôbec to tu nie je čudné. Neviem si predstaviť, ako by sa zatvárili učitelia na gymrv, keby som ich začala na chodbe objímať, haha. Milujem tú priateľskú atmosféru na škole :).
- Musím sa pochváliť! Dostala som A z testu z geografie. Bolo to primitívne, ale aj tak! Vypracovala som to po francúzsky!!!
- Prezentácie robia v škole. Učiteľ vyhradí niekoľko hodín, na ktorých idú do učebne informatiky a skupinky pracujú na projektoch. Čiže, nezabíjajú víkendy a poobedia robením prezentácií. Urobia ich v škole. Aké super, všakže Bubs?!
- Veľmi striktní sú tu ohľadom oblečenia. Jedna moja spolužiačka mala sivé ponožky. Musela si ich vyzliecť, pretože tu sú povolené len čierne, tmavomodré a biele.
- Keď potrebujú niekoho zohnať, hlásia jeho meno v rozhlase. Aj mňa už veľakrát volali, len smola, že som nikdy nerozumela, čo odo mňa chcú, haha.
- Po celej škole sú také tie nádržky s vodou, čiže keď idete po chodbe a ste smädní, môžete sa kedykoľvek napiť. Okrem toho sú všade aj nádržky s antibakteriálnym mydlom. Ľudia na tejto škole sú blázni do umývania rúk. Všade visia plagáty s postupom ako si správne umývať ruky :D.
- Pred školou sú každý deň dve tety, ktoré zastavujú autá, keď prechádzajú študenti cez cestu. Všetko pre bezpečnosť žiakov...
- Už sa začínajú písať testy. Čiže začnem dostávať prvé Ečka. Ako čistá jednotkárka sa s tým akosi neviem zmieriť, haha. Ale nie som na tom až tak zle. Mali sme domácu z bioly a urobila som u lepšie ako moja spolusediaca :D. Musím sa kúsok pochváliť, haha. Za chvíľu budem mať dva prejavy po francúzsky, tak mi držte palce.
- Obed si nosím do školy. V balíčku. A obedujem v jedálni. Len aby ste vedeli :D.

Z KAŽDÉHO ROŽKA TROŠKA:

- Mám kúsok zdravotné problémy a bola som u doktora. Nanešťastie. Ale aspoň vám môžem opísať kanadské zdravotníctvo, haha. Keď som niekomu povedala, že idem k doktorovi, začal ma ľutovať. Dôvod: u doktora sa tu strašne dlho čaká. Ja som mala šťastie. Čakala som len cca hodinu a pol. Po čakaní nejdete priamo k doktorovi, najprv vás vyšetrí sestra. Ani sa neopovážim porovnávať kanadské a slovenské zdravotníctvo. Je to totiž neporovnateľné. Tu majú také prístroje a takú techniku, že som z toho takmer padla na zadok. Sestra ma vyšetrila a potom som šla k doktorke. Ona stanovila diagnózu a predpísala mi lieky. Sestra aj doktorka boli veľmi milé. Každopádne, tie mašiny som vám mala odfotiť :D.
- Bola som nakupovať v obrovskom nákupnom centre. Mala som sa stretnúť s kamarátkou pred jedným obchodom, ale pravdaže som sa stratila :D, tak som jej musela volať, aby po mňa prišla. Ale na svoju obranu musím povedať, že som tam trafila SAMA autobusom a to centrum bolo fakt veľmi veľké. Kúpila som si botasky. Neskôr som bola na hokeji s host otcom, dedkom a kamarátkou Larou. Remparts (Québec) vs. Screaming Eagles. Vyhrali sme 3:1. Yeah! Pred zápasom som sa pozerala na tabuľu s fotkami všetkých hráčov a hľadala som nejakého pekného :D. Nakoniec som zhodnotila, že najkrajší je hráč č. 14. Neskôr mi dedko dal papier s menami, vekom a pôvodom všetkých hráčov. Č. 14 = Česká republika, HC Liberec!!! Všetci ostatní boli Kanaďania (teda, okrem jedeného, ten bol Francúz). Milión Kanaďanov a ja si vyberiem akurát toho jediného Čecha :D. Musím ho pochváliť, dal krásny gól. Bol to skvelý zápas :).

 Moje nové botasky

 Hokejový zápas...


 S Larou :)

- Tak ako je Strasbourg mesto bocianov, tak je Québec mesto veveričiek. Doslova. Sú všade. Ešteže mám na okne sieťku. Stavím sa, že keby som ju nemala, tak by som mala v izbe denne 5 veveričiek. V nedeľu som bola v parku. Keď som nevidela 20 veveričiek, tak ani jednu :D.
- Otváram si kurz slovenčiny. Už mám troch žiakov, haha.
- Plány na víkend: kino, 2x sleep over a v nedeľu by som mala ísť do jednej krásnej veľkej baziliky. Snáď sa mi všetko vydarí.
- Už začínam priberať! Čiže nebojte sa, nevrátim sa domov vychudnutá, ako ste mnohí hovorili :D.

streda, 22. septembra 2010

ORIENTATION MEETING – USA, MAINE

V piatok 10.9. sme nasadli do troch veľkých áut a vyrazili do USA na orientation meeting = stretnutie všetkých exchange študentov, ktorí sú tento rok v Québecu a Maine (Québec tvorí multidistrict s Maine). Cesta po hranice s USA nebola nejako extra zaujímavá. Sranda nastala až na hraniciach, haha. Vedela som, že Američania sú blázni do bezpečnostných opatrení, ale čo je veľa, to je veľa. Pri kontrole pasov nemôžete ani otvoriť dvere na aute. Neskôr ich otvorí colník s rukavičkami na rukách (!), musíte vyjsť z auta a vojsť do budovy, kde sa zdržíte minimálne hodinu. Ide o to, že sme museli vyplniť formuláre, aby nás pustili do USA. Boli ste niekedy zatknutý? Súhlasíte s názormi nacistov? Máte problémy s políciou? Ste členom nejakého sprisahania? Nenávidíte ostatné rasy a národnosti? Otázky tohto typu ma zabili :D. Potom si nás ešte odfotili a zobrali nám odtlačky prstov oboch rúk. Nikto z nás našťastie nebol sprisahanec, a tak sme pokračovali v ceste. Asi som bola jediná, ktorá bola prvýkrát v živote v USA. Tak som sa z toho patrične tešila :D. USA je moja 12. krajina, ktorú som navštívila!
Pri ceste na každej druhej pouličnej lampe visela americká zástava!!! A na väčšine domov bola zástava tiež. Ten nacionalizmus nám pripadal trochu chorý. Ubytovaní sme boli v Camp Tracy. V troch drevených chatkách. Prvé poobedie sme sa zoznamovali a hrali. V tomto campe sa stretlo 16 krajín (!): USA, Kanada, Austrália, Bolívia, Mexiko, Brazília, Nemecko, Ekvádor, Fínsko, Rakúsko, Slovensko <3, Taiwan, Thajsko, Rumunsko, Chorvátsko, Francúzsko + jedna baba bola minulý rok v Japonsku. Večer sme sedeli okolo ohňa, jedli čokoládu a opekali marhsmallows. Mňam. Druhý deň bol hustý. Boli sme v lese a robili strašne super veci, ktoré sa dosť ťažko opisujú. Ale pokúsim sa. Opíšem tieto aktivity z môjho pohľadu => najprv som „lietala“ z jedného miesta na druhé na lane ako Tarzan. Nohami som sa nesmela dotknúť zeme. Skoro som si zlomila nohu (mala som ju v slučke). Potom som mala istenie + prilbu a pripevnili ma na lano. Druhý koniec lana ťahali ostatní študenti a čím dlhšie ťahali, tým vyššie do vzduchu som sa dostala. Potom som narátala do troch, potiahla za šnúrku a letela!!! Sprava doľava a naspäť. Nazvala by som to vzdušná hojdačka :D. Poriadne dlho som na to naberala odvahu. Nakoniec sme chodili skupinky po štyroch na lane tak, že sme sa museli držať za ruky. Bolo to fest náročné na udržanie rovnováhy. Neviem, či ste to pochopili...snáď áno :D. Po týchto aktivitách sme hrali futbal, fotili sa s našimi zástavami (go Slovakia!) a vymieňali sme si odznaky našich krajín.
SLOVAKIA – LITTLE BIG COUNTRY (SLOVAQUIE – PETIT GROS PAYS) => naučila som sa milovať Slovensko. Niežeby som ho pred tým nenávidela. Ale hovorila som si, že Slovensko nie je práve krajina, v ktorej každý túži žiť. Ale keď vás delí od svojej krajiny Atlantický oceán, uvedomíte si, že svoju krajinu neskutočne milujete. Obzvlášť, keď je vašou úlohou túto krajinu reprezentovať. Pred tým, ako ma títo ľudia spoznali, nevedeli ani, že existuje krajina menom Slovensko. Možno zopár ľudí to vedelo. Ale väčšina poznala iba Československo a Slovinsko. Ale teraz poznajú polohu, zástavu aj hlavné mesto Slovenska. Dokonca som ich naučila aj pár slovenských slov, haha. Druhý večer som totižto prezentovala Slovensko. Každý z nás musel rozprávať päť minút o svojej krajine. Viacerí mali aj tradičný kostým. Vrátane mňa. VRAJ som bola veľmi „cute“ :D. Asi to bola pravda, lebo keď som vyšla na javisko, všetci začali vydávať tie zvuky, ktoré vydávate, keď vidíte bábätko alebo inú malú zlatú bytosť, haha. Pochválila som sa, môžem pokračovať v opisovaní druhého večera.
Teda, po prezentáciách sme sedeli okolo ohňa a kecali. V nedeľu sme sa naraňajkovali, mali prezentáciu o tom, ako úspešne prežiť tento rok a potom nastala najťažšia časť tohto víkendu. ROZLÚČIŤ SA. Bolo mi veľmi ľúto, keď som sa lúčila s ľuďmi z Maine, lebo ich uvidím až vo februári, keď prídu do Québecu na karneval. Catalina, Séverine, Fernando, Mary, Sofia, Mike, Yi-han budete mi chýbať! Ľudí z Québecu budem stretávať pomerne často. Na ceste nazad do Québecu, na kanadských hraniciach nám iba skontrolovali (za 5 minút), či máme víza a to bolo všetko – na porovnanie s USA.
Môžem povedať, že mám za sebou pekný víkend :).
ZAUJÍMAVOSTI:
- Dve dievčatá v campe vyzerali totálne ako dvojičky. Rovnaké vlasy, okuliare, úsmev, štýl obliekania, dokonca počúvajú rovnakú hudbu. Čo ma dorazilo, obe sa volajú rovnako! Teda, takmer rovnako. Jedna sa volá Noora a druhá Nora. That killed me :D.
- Jedna baba bola minulý rok v Japonsku a opisovala japonské školstvo. Až mi padla sánka. Japonci od prvého ročníka na škole žijú takto: od cca 9:00 do 17:00 majú školu. Po škole športujú. Priemerná dĺžka jedného tréningu sú 4 hodiny. Čiže tréning majú do 21:00, niekedy do 22:00. Za tým majú večeru. Moja otázka znela: Kedy trávia čas s kamarátmi a kedy si robia domáce úlohy? Odpoveď: S kamarátmi sú len cez víkendy (!) a študujú v noci. Je len veľmi málo študentov, ktorí chodia spať pred polnocou!!! Na druhý deň majú povolené spať na hodine v škole, nikto ich nenapomenie. Ale čo prespia, to si musia potom doberať. Keď som toto počula, normálne som bola rada za naše slovenské školstvo.
- Jedna baba z Francúzska chodí do školy 6 dní v týždni! Jediný voľný deň je nedeľa!!! Opäť raz som vďačná za náš školský systém.
- Videla som líšku (poľovníkova dcéra sa nezaprie) :D:D.
Kaja, Al - rotarián z Maine a Séverine - exchange z Francúzska 
 
Všetci

S guvernérom :)

Tarzan :D

Go Slovakia!

Já letííím...

Québec power

Slovensko a Francúzsko

S mojou Séverine <3

KAMARÁTI

Už som bola zopárkrát vonka s kamarátmi. Jeden večer som bola asi s desiatimi ľuďmi na EXPO QUÉBEC – niečo ako veľký zábavný park s kolotočmi, rôznymi stánkami a pod. Bolo fajne, len potom mi bolo zle z kolotočov :D. Ďalej som bola s dvomi babami v starom meste, a potom sa k nám pripojila ešte jedna a šli sme do môjho domu – tam sme sa navečerali, kecali a hrali sa (tu je bežné, že rodiny si večer posadajú do obývačky a hrajú sa spolu rôzne hry alebo pozerajú film). Ďalší večer som bola s jednou kamarátkou nakupovať.
Moja asi najlepšia kamarátka (zatiaľ) je exchange študentka z Nemecka, Theresa. Boli sme spolu jeden večer v starom meste, potom som bola u nej doma – navečerali sme sa, hrali sme squash a pozerali How I met your mother. Tento víkend sme boli spolu s mojimi host rodičmi na výlete v prírode a v labyrinte = jedna atrakcia neďaleko Québecu. Teraz začínam chodiť von s kamarátkami zo školy. Už som raz bola s dvomi v McDonald´s a v starom meste (opäť :D). Bolo super. A som pozvaná na jeden sleep over budúci týždeň, takže sa veľmi teším :).
 Prvé stretnutie s Theresou

 EXPO Québec

 Zopár kamarátov na EXPO Québec

 Prechádzka vo Vieux Québec...Joelle a Beatrice
 U mňa doma...Joannie
 Na výlete s Theresou

 V starom meste s Theresou a Cassandrou :)

 S Cassandrou a Liliane

Theresa, Kaja, Cass a Liliane

DOM, RODINA, JEDLO

Bývam v byte nad café-restaurant. Tento byt sa mi páči - je taký útulný. V izbe mám super veľký stôl a POSTEĽ. Najcoolovejšia vec však je, že stačí zísť po schodoch a ocitnem sa v reštaurácii. A môžem si dať hocičo, na čo mám práve chuť. Host rodičia sú veľmi zlatí, nemám žiadnych host súrodencov – ich dcéra je exchange študentka v Japonsku. Host rodičov mám rada, len si na nich musím ešte zvykať, lebo sú úplne iní ako Slováci (pochopiteľne). 
 Môj dom

 Moji host rodičia

 Moja posteľ <3

 Môj stôl
Stále vidím koľko je u nás hodín :) 

Čo sa týka jedla, nie je nejako extra odlišné ako to naše. Ich tradičné jedlo je POUTINE. Je to viac-menej fast food => hranolky so syrom a omáčkou. Je to celkom dobré, ale na halušky nemá nič, haha. Chutí mi tu POGO. Niečo ako hot-dog, ale oveľa oveľa lepšie ;). Neviem ako iné rodiny, ale tá moja má len ľahký obed (napr. sandwich) a večeru majú varenú – ako my na Slovensku obed.
 Poutine

 Pogo

ŠKOLA

VAROVANIE: veľmi dlhý text (no poniektorí radi čítajú moje litánie, ako napr. Petergáčovie dievča :D)
Takže, navštevujem školu Collége Jésus-Marie de Sillery. Je to súkromná dievčenská škola. Viem si predstaviť vaše tváre pri slove DIEVČENSKÁ. Keď som zistila, že budem chodiť do školy len pre dievčatá, bola som dosť mimo. Ale teraz som rada, pretože mám tú školu dosť rada. Nikdy v živote som si nemyslela, že raz nastane chvíľa, keď poviem: Už aby bol pondelok. Chcem ísť do školy. Asi tieto slová oľutujem, keď sa začnú písať testy, keď začnem dostávať samé zlé známky a možno aj prepadať :D. Ale zatiaľ sa mi tam viac než páči.
Moje predmety:
- Math – matika so strašne zlatou učiteľkou.
- Historie – deják + geoška – začíname preberať Európu. Teším sa na hodinu, kedy sa dostaneme k Slovensku :D.
- Monde contemporain – niečo ako politika, ekonomika a také dôležité informácie o celom svete. Keby som ovládala francúzštinu, možno by to bolo celkom zaujímavá hodina :D.
- Biologie – biola – učíme sa o bunke, čiže celkom viem, o čom učiteľka točí.
- Éthique et culture religieuse – niečo ako noska + náboženstvo + etika – zatiaľ vôbec neviem, o čom učiteľka hovorí, ale prekladala som si jeden článok z učebnice – bol o láske, haha.
- Art dramatique / Art plastique – najprv som mala mať divadelný krúžok, ale akurát mi to zmenili na art plastique. To je niečo ako výtvarná. Zatiaľ som túto hodinu ešte nemala, takže to neviem opísať.
- Francais – franina – asi moja najneobľúbenejšia hodina...
- Éducation physique – telesná – poviem vám, toto nie je telesná ako na gymrv => celý rok prehadzovaná alebo vysedávanie v posilňovni. Tu sa maká!!! Myslím, že tento semester budeme mať badminton.
- Anglais – anglina – konečne hodina, na ktorej rozumiem všetkému! Učiteľ angliny je môj triedny. Je to neskutočný t-pack. Má dlhé biele vlasy, dlhú bielu bradu, vkuse si robí srandičky a neustále si spieva nejaké rockové pesničky, haha.

Nosím uniformu: čierne balerínky, čierne alebo biele podkolienky (nie sú povinné), biela blúzka alebo tričko, tmavomodrá vesta, keď je chladno, tak tmavomodrý sveter a károvaná sukňa.
Ako už viete, som na francúzskej škole. Keďže sa franinu učím asi tak 4 mesiace, nerozumiem takmer nič. Ale snažím sa komunikovať v tomto jazyku. Tak mi držte palce, aby sa mi to darilo :).
Škola nie je taká veľká. Na prízemí sú les cases = skrinky s tými zámkami ako vo filmoch (musíš vytočiť číselnú kombináciu, aby sa ti skrinka otvorila). Tie skrinky sú super. Lebo väčšinu vecí si tam necháš. Teda, nemusíš vláčiť všetky učebnice a zošity každý deň do školy a zo školy. Sú tu tri poschodia – na nich sú triedy. Každá trieda má svoje číslo. Na rozvrhu máš napísané číslo triedy ku každej hodine, čiže musíš stále nájsť správnu triedu na každú hodinu.
Každý deň mám štyri hodiny. Jedna vyučovacia hodina má 75 minút. Nie je to až také hrozné, ako som si myslela. Dokonca sa mi tento systém páči, lebo sa ti nemôže stať, že sa musíš učiť na sedem predmetov na jeden deň – viď streda na gymrv. Tu sa musíš učiť maximálne na štyri predmety. Aj to učiť ako učiť. Tu nehrozí niečo ako ústne odpovede. Keď som im povedala, že nám na hodine nadiktujú poznámky a na druhý deň z toho veselo skúšajú pri tabuli, zdesene na mňa pozerali. Tu sa občas píšu testy, robia sa projekty, prezentácie, prejavy, domáce úlohy a eseje. Tak ako my sa máme učiť každý deň na ústnu odpoveď, tak majú oni každý deň napísať nejakú domácu úlohu. Učiteľ však neskontroluje, či máš tú úlohu vypracovanú správne, on iba skontroluje, či tú úlohu vôbec máš urobenú. Na hodine môžeš robiť čokoľvek => rozprávať sa, kresliť si, lakovať si nechty, spať (!) – nikto ťa neupozorní. Keď učiteľ položí otázku, vyvolá len toho, kto sa prihlási. Nemôže sa stať, že ťa vyvolá, keď nemáš ani šajnu, o čom to učivo je. Žiaci sú tu ale veľmi aktívni (väčšina). Stále sa niekto hlási – nie ako u nás, že väčšina z nás na hodine rozmýšľa o nesmrteľnosti chrústa. Takmer každá hodina prebieha zaujímavou formou – učiteľ má pripravenú nejakú prezentáciu o látke. Čiže nie ako na Slovensku, že len celú hodinu diktuje poznámky.
Študenti nemajú zošity, ale fascikle (!). Učitelia im na väčšine predmetov dajú poznámky, ktoré si len založia do svojich fasciklov. Hodina končí vtedy, keď zazvoní. Žiadne také (ako na gymrv), že HODINA KONČÍ VTEDY, KEĎ POVIE VYUČUJÚCI. Zazvoní = koniec hodiny. Učiteľ už nemá právo dokončiť výklad (a zdržovať žiakov), či mu zostali tri vety, či jedno zvyšné slovo výkladu.
Po prvej hodine mám prestávku 10 minút, po druhej 20 minút a po tretej je obedňajšia prestávka – 75 minút. Vyučovanie začína o 8:30 a končí o 15:15. Do školy cestujem dvoma busmi – raz prestupujem. Cesta trvá asi 45 minút.
Rozvrh je robený na 9 dní, nie na týždeň ako u nás. Čiže, napr. v pondelok 13. septembra ideš do školy, pozrieš sa do agendy (diár, ktorý dostane každý študent – je v ňom naplánovaný celý školský rok), že je DEŇ 7 – pozrieš, aký máš rozvrh v tento deň a už frčíš :D.
Táto škola vyhráva každý rok ocenenie za najlepšiu školu v Québec city a je to jedna z najlepších škôl v celej provincii. Počas školského roka mám strašne veľa voľných dní. Proste, škola si povie, že piatok, 12. novembra chce, aby bolo voľno. Tak je voľno! Takže budem mať veľa predĺžených víkendov – väčšinou je voľný deň pondelok alebo piatok.
Učitelia sú tu veľmi milí a študenti ich majú fakt radi. Pretože sa snažia byť priateľskí a nie držať si odstup a vážnu tvár. Dievčatá na škole sú fest zlaté. Mám tu dosť veľa kamarátok. Správajú sa ku mne, akoby sme sa poznali roky. Napr. pred telesnou za mnou prišli dve baby, či viem, kde sú šatne. Ja som povedala, že neviem, tak sa ponúkli, že ma tam zavedú :). Čiže tu oni sa ma prídu opýtať, či nepotrebujem pomôcť, nie je za nimi, že potrebujem pomoc. Sú tu pravdaže aj namyslené baby, ktoré sa snažia ukázať, že sú bohaté, tak napchajú značky všade, kde sa dá. Myslím tým, že keď nemôžu nosiť značkové oblečenie (všetci musia mať uniformy), tak majú ASPOŇ značkové topánky, tašky, kabelky, dokonca aj čelenky. Neriešim. Už som natrafila aj na dievča, ktoré sa do mňa začalo obúvať, že čo tu robím na ich škole, keď neviem po francúzsky. Ale jedna z mojich kamarátok je hneď „pekne“ uzemnila, haha.
Táto škola podporuje internacionalizmus – nájdete tu všetky rasy a okrem mňa je tu aj zopár iných študentov, ktorí zatiaľ nevedia po francúzsky.
Neznášam tu prestávky! Resp. okamih, keď sa snažím dostať z triedy k svojej skrinke. Každý sa tlačí, strká a kričí. To je negatívum dievčenskej školy – ten dievčenský piskot. Viete si to predstaviť... kopa dievčat pokope a ich jačanie. AU!

 Moja uniforma

 Allison, Kassandra a Cassandra
 
 S kamarátkami :)

Moja skrinka


 Slovenská zástava na škole

 Prestávka :)

 Moja škola

QUÉBEC CITY (LA VILLE DE QUÉBEC)

Posnažím sa opísať Québec – ako ho vnímam, čo som o ňom a jeho obyvateľoch zistila za tie dva týždne, čo som tu.
- Počasie: Letá sú tu nehorázne horúce a zimy neskutočne studené (to ešte len zažijem!). Charakteristické sú veľké zmeny teploty – zo dňa na deň sa môže v pohode ochladiť aj o 15 °C. Nedávno tu bolo asi 32 °C a zo dňa na deň teplota klesla na cca 15 °C. Nepríjemné...
- Milujem Vieux Québec = starý Québec, teda staré mesto. Vždy keď sa ma kamaráti spýtajú, kam chcem ísť večer alebo poobede von, zaručene poviem le Vieux Québec! :) Btw, majú tu vianočný obchod (!), ktorý je otvorený celý rok. Bolo mi dosť divne, keď som 30. augusta vstúpila do obchodu, v ktorom všetko svetielkovalo, v ktorom sa nachádzali obrovské vyzdobené vianočné stromčeky, a v ktorom hrali najznámejšie vianočné koledy.

 Château Frontenac...symbol Québecu


 Vieux Québec :)

- Ľudia sú tu neskutočne priateľskí. Hocikedy idem po ulici a človek, ktorého som nikdy pred tým nevidela, sa mi pozdraví: Bonjour! Raz sa mi dokonca jeden ujo aj prihovoril – ako sa mám, čo mám nové, ako idú prázdniny :). Základom tu je "le sourire" = úsmev. Zamestnanci, ktorí pracujú s ľuďmi, sú stále milí a prívetiví. Ešte sa mi tu nestalo, že by na mňa predavačka alebo vodič autobusu chmúrili. Na Slovensku sme si už zvykli na zazerajúce predavačky. Ale tu také niečo neexistuje.
- Nepáči sa mi tu TAX. Niečo ako DPH (alebo čojaviem čo to je :D). Proste, vojdeš do obchodu, vyberieš si výrobok napr. za dva doláre, no pri pokladni zaplatíš viac ako dva doláre, pretože ti prihodia ešte nejakú sumu ako tax (neviem koľko percent z ceny, ktorá je uvedená na výrobku).
- Všetko je tu iné ako doma. Kľučky a zámky na dverách, architektúra, spôsob otvárania okien (!), vypínače na svetlo aj semafory.
 Semafor pre chodcov :D

- Som tu už dva týždne a ešte nebol taký deň, kedy by som nevidela aspoň jednu veveričku. Sú všade!!! V záhradách, pri škole, na cestách, aj na námestí :D.
 Kanadská veverička :D

LET

 Na letisku v Toronte

Prvá fotka s host rodičmi...lestisko Québec


Dobre, o lete len zopár viet. Letela som 21. augusta na obed z Viedne do Toronta a odtiaľ do Québec city. Cestou z Viedne do Toronta som v lietadle sedela pri dvoch Kanaďankách. Boli veľmi milé a na letisku v Toronte mi pomohli zorientovať sa. Keď som čakala na svoj let do Québecu, zoznámila som sa s jedným chalanom, ktorý letel naspäť domov (do Québecu) zo svojej dovolenky v Ríme. Fajne sme si pokecali a na letisku v Québecu mi pomohol aj s batožinou :). Mám jeho e-mail, takže snáď sa tu ešte tento rok stretneme. Na letisku ma už čakali moji host rodičia a môj coordinator s mojím menom na papieri. Akože: welcome KAJA. Teda, let mám úspešne za sebou. A prvýkrát v živote som bola na seba hrdá – pretože som letela prvýkrát v živote a úplne sama. A ZVLÁDLA SOM TO!!! ;)

ÚVOD

Oui, konečne mám blog. Veľmi si vážim všetky vaše správy a e-maily, ale akosi na ne teraz nemôžem odpovedať. Niežeby som nechcela, ale mám svoje dôvody (to je na dlhšiu debatu). Čiže, ak chcete vedieť čo mám nové, ako sa mám, aké to tu je, čítajte my blog. Varujem vás, že to bude dlhé čítanie.
P.S.: Ak sú ešte nejaké veci, ktoré vás zaujímajú, napíšte mi (btw, môj mail je: karla2321@gmail.com) a ja sa pokúsim odpovedať na vaše otázky v budúcom článku :).