Rozhodla som sa, že vám tak trochu opíšem môj momentálny materský jazyk. Idem na to.
Vo francúzštine a angličtine je veľa slov,ktoré sa píšu rovnako, ale vyslovujú sa inak. Dosť ma to metie. Napr. slovo international (medzinárodný), v angličtine (internašnl), vo francúzštine (anternasjonal). Alebo slovo competition (súťaž), v angličtine (kompetišn), vo francúzštine (kompetisjon).
Vo franine existuje zopár slov, ktoré sú veľmi podobné slovenským slovám (no v angličtine sú úplne rozdielne).
Napr. ananas (anana) - ananás, v angličtine pineapple
citron (sitron) - citrón, v angličtine lemon
"Snowboard" nie je "snowboard" v každom jazyku ako som si myslela. Vo francúzštine to je planche à neige (planš á naiž).
Dosť veľký rozdiel je medzi francúzštinou vo Francúzsku a francúzštinou v Québecu. Rozdiel je predovšetkým v akcente. Napr. slovo fatigué (unavený) sa vo Francúzsku číta ako (faŤigé) a v Québecu (facigé) alebo slovo hiver (zima), vo Francúzsku (ive:r), v Québecu (ivair). Niektoré slová sú ale úplne odlišné, napr. nudný vo Francúzsku je ennuyeux a v Québecu plate. V Québecu sa používa veľmi veľa slangu. Tieto rozdiely možno prirovnať k angličtine v Anglicku a v USA. (Anglicko=Francúzsko, USA=Québec).
Veľký problém mi tu robí slovo "cocotte" (c-čka čítaj ako K a E na konci slova nečítaj)! Všetci vieme, čo to znamená po slovensky. No vo francúzštine to je veľmi používané slovo, pretože to znamená niečo veľmi milé, roztomilé. Bolo dosť čudné, keď som nakupovala s babkou a po nákupoch sa ma spýtala: Est-ce que tu es contente, ma cocotte? (Si spokojná, moja zlatá?) Znie to viac než čudne!
21. december v kalendári mi jednoznačne ukazuje, že v Québecu žijem už štyri mesiace. Ten čas neskutočne letí. Tieto štyri mesiace mi dali veľmi veľa. Viac ako si viete predstaviť. Naučila som sa rozhodovať sama za seba – bez toho, aby som sa najskôr poradila s rodičmi a potom s dvadsiatimi kamarátkami. Naučila som sa takmer plynule rozprávať jazykom, v ktorom som pred štyrmi mesiacmi bola schopná povedať možno tri súvislé vety. Naučila som sa milovať slovenskú kultúru, jedlo, zvyky a tradície. Naučila som sa byť odvážna a prekonávať sa. Naučila som sa, že slovami: najlepší kamarát, ľúbim ťa a chýbaš mi, sa nemá plytvať. Naučila som sa nesedieť doma, ale byť neustále aktívna. Zistila som, že životy mnohých ľudí mi pripadajú dokonalé a závidím im, no v skutočností tí ľudia majú oveľa viac problémov ako ja, len to na sebe nedajú poznať. Naučila som sa, že netreba stresovať za každú hlúposť – keď sa stratím v meste alebo v nákupnom centre, určite prídem na spôsob ako nájsť správnu cestu. Zistila som, že na Slovensku je neskutočná kopa ľudí, ktorým na mne záleží a na ktorých záleží mne. Ďakujem všetkým, ktorí pri mne stále stoja, aj keď nás delí Atlantický oceán. Keď už som pri tom ďakovaní, chcem sa poďakovať všetkým namysleným a rozmaznaným dievčatkám na mojej škole, ktoré si myslia, že sú najúžasnejšie baby pod slnkom. Ukázali mi, že popri nich nie som až tak sebecká a povrchná ako som si o sebe myslela. A rovnako sa chcem poďakovať mojim kamarátkam, ktoré na mňa nemajú takmer vôbec čas, pretože neustále pracujú alebo sa učia. Ukázali mi, aká som bola. Stavala som školu pred rodinu a kamarátov. Teraz vidím, že to nie je najlepšie riešenie. Ďakujem Bohu za to, že mi otvára oči a pomáha mi ísť ďalej, aj keď už nevládzem. Rozmýšľam, čo mi Québec vzal alebo čím mi ublížil. Nenapadá ma toho veľa, ale predsa len sa niečo nájde. Moja výmena mi priniesla sklamanie z niekoľkých ľudí na Slovensku, ktorým som v minulosti na čelo nalepila nálepku KAMARÁT. No tento rok zliepam túto nálepku z niekoľkých čiel. Uvedomila som si, že si tú nálepku nezaslúžia. Zíde z očí, zíde z mysle. Zabudli? Stratili záujem? Nejdem sa tým zaoberať, kráčam ďalej :). Ďalej to je jazyková bariéra a schopnosť zapadnúť do kolektívu. Nechápte ma zle. Francúzština mi ide fajn a mám kopec kamarátov. Len občas je ťažké zapojiť sa do rozhovoru, keď všetci rozprávajú strašne rýchlo po francúzsky. A niekedy je ťažké zapadnúť medzi dievčatá, ktoré sú spolu na škole už piaty rok a všetky rozprávajú jazykom, ktorý je mne viac-menej cudzí. Taktiež si na mňa nevedia nájsť čas príliš často, pretože sa neustále učia a pracujú. Sú v maturitnom ročníku. A ešte jedna vec. Som na dievčenskej škole, a teda tu nepoznám takmer žiadnych chlapcov, čo je dosť zvláštne (byť stále s dievčatami), pretože väčšinu mojim kamarátov na Slovensku tvoria práve chalani. Takto stručne by som zhodnotila moje prvé štyri mesiace v Kanade :).
Prvé tri mesiace som bývala v štvrti Limoilou a teraz po zmene rodiny bývam vo štvrti Sillery.
Prejdem k mojim zážitkom...
< V štvrtok (9. decembra) ROTEX zorganizoval večeru v reštike Chez Victor. Zišlo sa dost veľa ľudí. Z exchange študentov - Stefan, Dorotea, Draft, Veronica, Mariel, Noora, Theresa, Jana a ja a z ROTEXU - Kathrine (Paraguaj), Gabrielle (Japonsko), Virginie (Thajsko) a Charles (Anglicko). Kecali sme, jedli sme a len tak trávili spolu trocha času :).
< V piatok som sa postavila na korčule! To bola ale zábava :D. Ale ani raz som nespadla! Som na seba hrdá. Moje dve kamarátky museli mať zo mňa poriadny strach, keď som vkuse kričala ako blázon, keď som strácala rovnováhu :D. Vykričala som si hlas :D. Korčuľovali sme sa večer o 21.00 v starom meste. Tak krásne bolo. Hudba, vianočná výzdoba a tma :). Klzisko je zadarmo!
S Beatrice
< V sobotu som s host mamkou piekla vianočné koláčiky a potom ku mne prišla Theresa. S ňou sa na niečom dohodnúť, to je umenie :D. Po asi piatich telefonátoch ohľadom jej meniacich sa plánov sme šli spolu nakupovať a neskôr sme boli spolu s Mariel a Noorou v kine na film Tourist. Dosť dobrý film.
Nová host mamka :)
Mňam!
Theresa pred najcoolovejším stromom na svete
Kaja pred najcoolovejším stromom na svete
Odfotili sme sa v takej tej mašine, ktorá robí fotky :D
(pekný popis)
Kúpila som si x)
Le Touriste (fr.)
< Na nedeľu som mala dosť veľa plánov, ale akosi sa všetko zrušilo kvôli počasiu. Snežilo a fúkal neskutočný vietor, čiže absolútne nikto nemal náladu vyjsť vonku do toho nečasu.
< V škole všetko po starom. Teraz chodím do školy pešo asi 25 minút. Obzvlášť sa mi darí na telesnej. Vyhrala som so svojou spoluhráčkou 12 z 13 zápasov v badmintone. Vybavila som si, že každú obednú prestávku v pondelok, stredu a piatok môžem cvičiť na klavíri, takže sa veľmi teším.
< Od piatka do nedele som prežila tri dni nekonečného vianočného nakupovania. V piatok som nakupovala s host mamou a kúpila som si svetrík a tepláky. V sobotu to bolo s tromi exchange študentkami (Jana, Noora a Theresa). Bez veľkého úspechu. A v nedeľu sa konečne dostavil VEĽKÝ úspech. Nakupovala som s Doroteou a nakúpila som väčšinu vianočných darčekov. Teším sa, teším. A kúpila som nejaké tie darčeky aj pre seba. Halákov dres (<3) a kabelku.
Môj svetrík :)
Nie je krásny?! x)
< Posledné tri dni pred prázdninami boli na škole rôzne akcie. Bola možnosť odfotiť sa s Mikulášom, ktorý bol tak trocha zdeformovaný :D. V utorok sa konala omša a v stredu sa na posledných dvoch hodinách pozeral film, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Samé prestrelky.
Alexandrine, Camille, Santa, Cass, Kaja a Audrey
< V utorok som definitívne dokončila vianočné nakupovanie. Mám darčeky pre každého. Pre host mamu a host brata. Pre bývalých host rodičov a ich rodičov. KONEČNE.
< V stredu večer som bola na oslave kamarátkinej (Lara) sedemnástky. 19 dievčat bolo spolu na večeri v jednej peknej reštaurácii. Lare som darovala narodeninovú pohľadnicu, FORTE čokoládu a tričko s nápisom SLOVENSKO SLOVAKIA :D. Bola z neho nadšená a ešte aj na druhý deň mi na Facebook písala, že miluje svoje nové tričko. Bolo fajne.
Fréderic, Charlotte a Sarah
Delphine, Kaja a Cassandre
Typická Kaja :D
S Fred. To dievča vie už toho dosť veľa po slovensky!
Moja Audrey <3
* Fotku s oslávenkyňou akosi nemám vo svojom foťáku :P.
< autobusy (mnoho ľudí na tento autobusový systém nadáva, ale ja som zaň vďačná, pretože ak chcem ísť napr. do mesta, stačí nasadnúť na bus a môžem sa stretnúť s kamarátmi. Nepotrebujem odvoz.)
< francúzština (naučila som sa nový jazyk)
< dievčenská škola (dievčatá sú prirodzené, samy sebou, bez troch kíl make-upu na tvári)
< jedlo (veľmi mi tu chutí)
< priateľskí ľudia, vždy ochotní pomôcť
< klzisko na námestí je otvorené do 22.00 a je úplne zadarmo :D
Negatíva
< niektoré pravidlá na mojej škole (zákaz používania elektroniky; ak chcete mať v triede fľašku s pitím, musíte si vybaviť povolenie, atď.)
< školská uniforma (pretože nemôžeme ukázať vlastný štýl)
< ceny (v Québecu je dosť draho)
< počasie (neskutočné rozdiely medzi teplotami zo dňa na deň!)
< mobilový systém (už som o tom raz písala)
< TAX (konečne som zistila, že najprv sa priráta 6% z pôvodnej ceny a potom 7,5% z ceny, ku ktorej bolo prirátaných už tých 6 percent)
=>Zažila som oslavu narodenín v thajskom štýle! Exchange študentka Draft z Thajska nás pozvala na oslavu jej 17. narodenín. Oslavovali sme desiati - Sopheng, Stefan, Andrea, Veronica, Noora, Virginie (ROTEX), Dorotea, Jana, ja a pravdaže Draft. Oslava sa začala večerou. Draft pre nás pripravila thajské jedlo. Toto jedlo môžem charakterizovať jednou vetou: „Kaja, ak nemôžeš, tak vážne to nemusiš zjesť, ja sa neurazím.“ Nič štipľavejšie som v živote nejedla :D. Ani moja super štipľavá kapustnica spred mesiaca na toto nemala :D. Andrea a Veronica (Mexico a Ekvádor) s tým pravdaže nemali problém, Sopheng si pýtal dupľu, Virginie bola na výmene v Thajsku, takže je už zvyknutá. Európa bojovala statočne, ale boj vyhrala len Noora, ostatní (vrátane mňa) sa celí červení v tvári vzdali a naliali do seba liter vody. Za tým sme mali tortu, ktorá už našťastie neštípala a po večeri sme hrali ping pong, karty, rozprávali sa a pravdaže sa rozbaľovali darčeky. Draft dostala veľa zaujímavých dárkov (čokoládky, ponožky, karty, pohľadnice, náramky, CDčko), ale ten môj bol určite najúžasnejší :D. Malý zápisníček A (hlavne) francúzska kniha Tri malé prasiatka aj s CDčkom vo vnútri :D. A ilustrácie vo vnútri sú úplne perfektné. Spolu s Noorou a Janou sme u Draft prespali. Rozrpávali sme sa do noci a ráno nás čakali kráľovské raňajky. Palacinky, toasty, sladké chlebíčky, ovocie, čokoláda, zákusky, atď. Raj na zemi :D. Prejedla som sa ako nikdy. Po raňajkách po nás prišli moji host rodičia a Noora a Jana prišli na chvíľu ku mne domov. Naobedovali sme sa v reštaurácii, hrali na klavíri (všetky tri vieme hrať!), pozerali film a proste len tak sa poflakovali. Sobotná pohodička :). Večer ma prišla vyzdvihnúť Cass, moja kamarátka zo školy. Najprv sme pekne uložili jej dvoch malých bratov spať (boli sme samy s nimi doma), potom sme pozerali film Dear John (celkom pekný film, ale koniec bol viac než hrozný) a neskôr sme si tak trochu urobili mini discotéku :D. Srandy kopec. Prespala som u nej a na druhý deň ráno sa celá rodina vybrala na omšičku, po ktorej sa organizoval brunch, na ktorom sa zúčastnili asi štyri rodiny. Zoznámila som so skvelými ľuďmi, najviac som sa skamarátila s jedným chalanom (Alexandre) a s jednou babou (Karolane) . Sú to kamaráti Cass. Spolu s Cass, Karolane a jej ocom sme zbierali peniaze pre chudobných. Pekne prežitý víkend :).
Všetko najlepšie, Draft :)
Make a wish
Stefan a Jana
Andrea, Veronica, Draft a kúsok zo Stefana
Draft a Les trois petits cochons (Tri malé prasiatka) xD
Noora, Jana a Kaja milujú Canadu ;)
Cass a Karolane
Vyzerá ako jeden dom, ale sú to dva domy v jednom. Teda v jednom takomto dome bývajú dve rodiny, ktoré sa navzájom nepoznajú. Vkuse sme zazvonili pri jedných dverách (keď sme zbierali peniaze) a ja som sa už pobrala k ďalšiemu domu, lebo som stále zabudla, že sú tam ešte aj druhé dvere = druhá rodina.
Peniažteky pre chudobných
Na "brunch"-i sme tak trochu krali na klavíri :)
=> Piatok (3. decembra) som mala v škole voľno, takže som sa celý deň balila, upratovala si izbu a prichystala ju pre Theresu (ona totižto teraz bude bývať v "mojom" dome). Piatkový večer bol jednoznačne jeden z najlepších večerov celej mojej exchange. 9 exchange študentov (Noora, Jana, Dorotea, Theresa, Draft, Veronica, Sopheng, Stefan a ja) sa vybralo na tradičnú vianočnú párty. Dorazili sme autobusom do jedenj reštaúrácie prečačkanej vainočnými ozdobami a plnej postarších ľudí. Veľká väčšina z nás si ironicky povzdychla: "To bude zábava." No nič sa nedalo robiť. Sadli sme si k stolu a navečerali sa. Po večeri začala hrať hudba (nič moderné, ale pesničky ako sa hrajú u nás na svadbách a oslavách 50ky). No keďže my sa chceme stále zabávať, nám to nevadilo ;). Najprv sa pravdaže nikomu nechcelo tancovať, no po nejakom čase ma Sopheng požiadal o tanec. Pravdaže ma "skvele" viedol :D. No a potom sa už pridali úplne všetci a pretancovali sme takmer celú noc. Najlepšie na tom bolo, že všetci mali hrubé svetre a čižmy, čiže bol každý mokrý ako myš. Každopádne, skvele sme sa zabavili a vytancovali :). Hodnotím na 1***.
Prvý tanec
Všetci zúčastnení
Chcela by som brata ako je on ;)
Vkuse mi kradla čižmy!
The best friend :)
S Veronicou
Mladomanželská :D
We are the world
=>Víkend bol už o trochu viac stresujúci. Začalo sa to mojím tanečným vystúpením v sobotu večer. Nebol to zas až tak veľký prepadák, zabudla som len dve časti choreografie, haha. Večer sa v našom dome zišla celá rodina, teda host rodičia a host starí rodičia. Starkí sa so mnou prišli rozlúčiť, keďže v nedeľu ráno mením rodinu. Nebolo mi práve najveselšie, ale utešovala som sa tým, že sa s nimi počas tohto roka ešte budem často stretávať. Zahrala som im na rozlúčku na klavíri, dobalila som si posledné veci a ľahla som si do svojej postele poslednýkrát. Ráno som sa zobudila s miernym chvením v žalúdku. Nová rodina. Aké to tam bude? Čo keď ma nebudú mať radi? Čo keď mi tam nebude tak dobre ako v prvej rodine? Nechala som tieto otázky plávať a šla som raňajkovať. Najlepšie raňajky na svete :). O 10.00 dorazila nová host mamka a na prvý pohľad mi bola veľmi sympatická. Usmievavá, milá a priateľská. S námahou sme naložili všetky moje tašky do auta (mám tak trochu veľa vecí :D) a oficiálne som sa stala Mariinou dcérou, haha. Bývam asi tak 20 minút od môjho prvého domu v jednom neveľkom byte. Moja mama sa volá Marie-Hélene a mám brata, ktorý má 15 rokov a volá sa Léandre. Moja host sestra je na exchange v Taliansku a volá sa Camille. Keď sme dorazili do môjho nového domu, exchange študentka z Rakúska, Jana ešte nebola presťahovaná (ona tu totižto bývala doteraz), tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť a dáme si horúcu čokoládu v Starbucks :). Pokecali sme a našli sme moju cestu z domu do školy (do školy budem chodiť pešo, už nie busom!). Cesta trvá asi 25 minút. Jana sa odsťahovala okolo 13.00. Poobede som bola na futbalovom zápase môjho brata a večer som si vybalila mojich milión päť vecí. Mala som tak trocha obavy, že nebudem mať kam všetko poukladať, ale nakoniec som prišla na to, že mám v izbe dosť veľa priestoru. Sprcha (opäť úplne iný systém púšťania vody. Kým som zistila ako to funguje, prešlo asi 5 minút :D) a nová posteľ (nechcela som odísť z môjho prvého domu, lebo som tam mala najlepšiu posteľ na svete, ale táto nová posteľ jej dosť dobre konkuruje :D:D). Prvé poobedie v novej rodine je za mnou a som spokojná :).
