streda, 27. októbra 2010

PROSBA

Píšte mi prosím otázky. Aby som vedela, čo chcete vedieť, čo vás zaujíma. Chcem, aby vás toto čítanie bavilo čo najviac :).

A ešte jedna malá zaujímavosť: Vo francúzskych textoch nie sú úvodzovky rovnaké ako v našich. Naše úvodzovky: „ " a ich úvodzovky: << >>

ČO NEMÁM RADA NA QUÉBECU

Nie je toho veľa, ale predsa nemôže byť všetko dokonalé.
1. TAX – už som to spomínala. Vyberiem si v obchode niečo za 10 dolárov, no pri pokladni zaplatím 10 dolárov aj 30 centov. Neviem presne koľko percent zo sumy sa prirátava, takže toto berte čisto ako príklad :D. Strašne nemám rada, keď si idem kúpiť Colu, vyberiem z peňaženky jeden dolár, prídem k pokladni, podám predavačke mincu a kukne na mňa, že: „A 30 centov?“ :D
2. Počasie – jeden deň svieti slnko a je strašne horúco a na druhý deň je treskúca zima a prší. Všeobecne tu veľmi veľa prší (a ja nemám rada dážď) a fúka vietor. Ale taký vietor, že sa ohýbajú ešte aj semafory :P. Pocitová teplota je vždy nižšia ako reálna, možno je to tým, že sme blízko rieky. „Teším sa“ na zimu... -30°C a aspoň 4 metre snehu, ktorý sa roztopí v apríli, haha.
3. Mobilový systém (!) – mesačné poplatky za používanie mobilu sú nehorázne vysoké! Veľa mladých tu nemá mobil vôbec (nie ako u nás, že už aj 6-ročné deti majú vlastný telefón), ale úplne každý tu má pevnú linku, pretože tá je tu lacná. Fakt sú mobily fest drahé. Ak chcete mať mobil a aspoň nejako to finančne zvládať, tak si musíte vybrať nejaký „balík“. Napr. že môžete volať len 5 čísel alebo posielať len smsky. Ja mám taký balík, že môžem telefonovať v piatok po 18:00 a cez víkend a môžem smskovať neobmedzene (môžem volať aj cez týždeň, ale to je už za neskutočné peniaze).


Môj mobil

ČO OKTÓBER DAL. . .

- Bola som so školou v divadle. Bolo to predstavenie od najznámejšieho autora z Québecu (Michel Tremblay). Nerozumela som síce veľa, ale vyzeralo to zaujímavo :D.
- Bola som nakupovať s kamarátkou (srandy kopec). Kúpila som si svetrík (Dadin obľúbený :D). Nedávno som si kúpila aj kostým na Halloween. Nepoviem vám, čo budem, aby ste mali prekvapenie :D:D. Plus som si kúpila čižmy. Do -30°C. Haha. Dúfam, že prežijem túto zimu (minimálne 3 metre snehu).
- S exchange študentmi som bola v kine na film Social Network (Réseau social). Film o tom, ako vznikol Facebook. Celkom to bolo zaujímavé. Plus hral tam Justin Timberlake ;). 


- Jedna kamarátka zo školy bola u mňa doma a pozerali sme Titanic. Ona je asi jediný človek na tejto planéte, ktorý ešte nevidel tento film :D. Tak som jej nakázala, že ho musí vidieť. A poslúchla ma :D. Ten film budem milovať navždy! Ale išlo ma poraziť, keď som sa snažila vžiť do deja – Titanic sa potápal a ona povedala: „Leonardo...sexyyy.“ :D:D Ja tam plačem a ona toto zatrie. Dobre, stačilo o tomto :D.
- V škole mám veľa práce. Ale som rada, že mám čo robiť. Lebo si aspoň rozširujem svoju francúzsku slovnú zásobu. Aj keď verte mi, že robiť úlohy a písať testy po francúzsky nie je med lízať. Ale celkom sa mi darí... teda, nie je to až tak veľmi veľmi zlé, haha.
- Bola som na tanečnom vystúpení jednej mojej kamarátky. Bolo to „awesome“! Neviem celkom ako nazvať ten tanečný štýl, ale jedno viem. Tie tanečnice museli neskutočne makať, aby sa to naučili. Až som mala zimomriavky! 


- Tancujem! Hip-hop, každý pondelok od 19:30 do 20:30. Je to celkom sranda a zoznámila som sa s novými ľuďmi. A navyše robím to, čo ma baví zo všetkého najviac. Dance, dance, dance,...
- Bola som sa fotiť na maturitné fotky. Tento rok som maturantka (!) a budúci rok budem znova (teda, ak urobím rozdielovky). Najprv ma odfotili v uniforme, potom v takom tom habite (ako v amerických filmoch) s kvetmi v rukách a tretia fotka bola aj s tou čepičkou na graduation (:D) a s diplomom v ruke. (Pridávam len fotku v uniforme, ostatné dve sú bohužiaľ verejnosti neprístupné!!! :D)
Trošku blbo som to odfotila :D

- DOPLNKY O ŠKOLE:
1. Nikto tu ani neuvažuje o používaní ťahákov alebo inej forme podvádzania na testoch. Vzťah učiteľ - žiak je tu veľmi dobrý a žiaci si ho nechcú pokaziť. Vedia, že keby podvádzali, učiteľ si to zapamätá a ich priateľský vzťah sa nalomí. Oni tu považujú učiteľov za svojich kamarátov, a preto podvádzanie pri testoch je pre nich ako oklamať svojho kamaráta.
2. Spomínala som, že hodina končí vtedy, keď zazvoní a nie vtedy, keď povie učiteľ. Ale takisto je to aj so začiatkom hodiny. V triede musíte byť už pred zazvonením, pretože keď zazvoní, začína sa hodina. Čiže, nie ako na gymrv, že zazvoní a my ešte kľudne postávame na chodbe.
3. Môžeme im závidieť, že nemajú ústne skúšanie a nežijú každý deň s prosbou: „Prosím, nech ma nevyvolá.“ Ale testy tu majú fest ťažké. No povedali mi, že tak ťažké testy sú len na tejto škole. Pretože táto škola je najlepšia škola v celom Québecu. Čiže vyžaduje od svojich žiakov veľa. Preto také náročné testy. Teda, som na najlepšej škole v Québecu, ktorá je veľmi ťažká aj pre domácich, ktorí rozprávajú po francúzsky. A ja dokážem byť na tejto škole trojkárka! Neviem ako to robím, haha.
4. V utorok bola na chodbe jedna akcia. Dievčatá sa pretekali, ktorá čo najrýchlejšie zje balíček chipsov (alebo niečoho podobného). Nikdy by som neverila že to je aktivita organizovaná riaditeľkou školy.
5. Škola má jednu veľkú jedáleň s vareným jedlom a dva bufety, kde si môžete kúpiť šalát, sendvič alebo niečo podobné (nevarené). Nachádza sa tu aj ošetrovňa, čiže, keď sa necítite dobre, môžete si tam ísť počas vyučovania pospať.
6. Nechcem sa vychvaľovať alebo niečo podobné, ale jednoducho to sem MUSÍM napísať! Mala som prejav. Päť minút som rozprávala pred celou triedou (35 ľudí) po francúzsky. Nekoktala som. Nemala som okno. Hovorila som plynule. Hovorila som spamäti (bez papiera). Rozprávala som o Milionárovi z chatrče a nakoniec som im pustila na Youtube trailer. Počas traileru zazvonilo (keď zazvoní, hneď každý uteká z triedy von a nezaujíma ho, či sa ešte niečo na hodine deje alebo nie. VŽDY!), ale teraz sa nikto nezdvihol zo stoličky. Všetci zostali sedieť a dopozerali „môj“ trailer. Potom za mnou prišlo mnoho dievčat a všetky hovorili aké to bolo super. Na chodbe a na obede ma zastavovali baby, s ktorými som sa nikdy pred tým nebavila a chválili ma, ako skvele som rozprávala. Netuším, akú známku za to dostanem, pretože som v tom prejave isto nemala všetky potrebné informácie, ale je mi to jedno. Pretože som to dala!!! :P
7. Náš angličtinár strašne neznáša, keď niekto používa ceruzku. Takže musíme písať vždy perom. V jeden deň sme mali test. Vošli sme do triedy a na tabuli bolo obrovským písmom napísané: „Use a PEN or DIE!“ :D:D
8. Na škole nie sú voľné hodiny ako na gymrv (alebo všeobecne v SR). Aj keď učiteľ chýba, tak niekto zastupuje a žiaci robia nejakú prácu, ktorú im učiteľ poslal po zastupujúcom učiteľovi.
9. Dochádzku žiakov na celej škole má na starosti jedna žena. Čiže, nie ako u nás, že to kontroluje triedny. Táto žena chodí každú jednu hodinu do každej triedy po celej škole a od každého profesora dostane papier s menami žiačok, ktoré chýbajú.

- Žijú tu čajky :D.
- Každé ráno, keď idem busom do školy, tak pri vstupe do centra mesta sú NESKUTOČNÉ kolóny! Fakt, neskutočne dlhé. Viem, že to je tak v každom veľkom meste. Ale bola som aj v Paríži, aj v Londýne, ale nič podobné som ešte nevidela. Tie kolóny musia mať niekoľko kilometrov. Našťastie môj bus chodí trasou, ktorá nezapadá do tejto zóny kolón.

CHARLEVOIX (15.-17.10.2010)

Konečne nastal piatok (15.10.) a začal sa náš výlet do Charlevoix. Stretli sme sa (12 exchange študentov) o 15:00 a vyrazili sme do hôr jedným obrovským autom. Musím spomenúť, že s nami bol už aj náš nový exchange študent Sopheng z Kambodže, ktorý dorazil pred pár dňami. Je kus ťažké sa s ním dorozumieť, keďže nehovorí po anglicky, ani po francúzsky. Teda, iba kúsok anglicky. Ale všetko sa dá, len treba chcieť. Po asi hodinovej ceste sme sa ubytovali v krásnom drevenom dome uprostred lesa s nádherným výhľadom na rieku a pestrofarebné koruny stromov. Oboznámili sme sa s prostredím a ubytovali sme sa. Na izbe som bola s Draft (baba z Thajska). Večer sme mali skvelú večeru a po jedle sme sa rozprávali. Každý sa musel predstaviť po anglicky, po francúzsky a v svojom vlastnom jazyku. Bolo veľmi zaujímavé počuť toľko rôznych jazykov :). Potom sme sedeli vo vírivke! Vonku treskúca zima a my sme si sedeli v horúcej vode. S masážou! Raj na zemi... Okolo desiatej nám vypli vodu aj elektrinu :D, tak sme spolu sedeli v obývačke pri sviečkach a rozprávali sa. Bolo to strašne super. Len tak sedieť a baviť sa s ľuďmi, ktorých mám rada. Po polnoci dorazila aj 13. exchange študentka, ktorá sa vrátila z jedného výletu. Teda, už sme boli všetci. 13 ľudí z 12 rôznych krajín (2 baby sú z Mexika). Okolo druhej v noci sa všetci pobrali spať. A pravdaže, keď sa každý pokúšal zaspať, elektrina sa nám vrátila späť a v každej izbe sa rozsvietilo svetlo :D. Na druhý deň po raňajkách sme navštívili jeden hotel, ktorý vyzeral ako zámok. Fotili sme sa na každom kroku :D. Bolo tam pekne. Naobedovali sme sa a poobede sme jazdili na koňoch. Najprv sme ich „česali“ a potom sme sa učili ako na nich jazdiť. Nakoniec sme na nich jazdili hodinu a pol v lese. Chápete?! Prvýkrát (alebo možno druhýkrát) v živote som sedela na koni a už som ho aj sama ovládala! Bolo to brutálne. Až na jeden moment, kedy som myslela, že sa zbláznim :D. Môj kôň si zmyslel, že nechce ísť rovno ako všetky ostatné kone, ale doprava a NEVEDELA SOM HO ZASTAVIŤ!!! Ťahala som za tú hlúpu uzdu, no on nič! Riadne mi lepilo, ale nakoniec (asi po 5 minútach) sa mi ho podarilo zastaviť a už mi viac nerobil problémy. Chvalabohu! Celkovo to bola veľká haluz. Napr. kôň jedného chalana išiel stále cez kríky. Vždy keď ste sa naňho pozreli, tak sa predieral cez konáre :D. (Stefan in the bushes.) Vrátili sme sa na chatu, navečerali sa a večer sme len tak sedeli a kecali. V tento večer som sa cítila maximálne úžasne! Po dlhšej dobe som chytala neskutočné záchvaty smiechu. Fakt to bol večer plný zábavy, a to hlavne vďaka „mojim“ dvom chlapcom :) (Stefan z Rumunska a Sopheng z Kambodže). S nimi som trávila úplne najviac času, plus ešte s babou z Chorvátska, Doroteou. Sú to skvelí ľudia. A ešte sa vám pochválim... dostala som pochvalu za moju francúzštinu. VRAJ som sa za tie dva mesiace veľmi zlepšila. (Ľudia, 21.10. to boli už dva mesiace, čo som tu!!! Ten čas tak letí.) Už komunikujem len po francúzsky a snáď čoskoro začnem aj rozmýšľať po francúzsky. Držte mi palce, prosím. Dobre, späť k výletu. V nedeľu sme sa pobalili, upratali chatu a vyrazili do jedného kaňonu (Canyon Ste-Anne. Môžete si to vygoogliť – veľmi pekné miesto). Nejaký čas sme tam pobudli, porobili posledné fotky, zjedli posledné zásoby jedla a vydali sa na cestu domov. Po ceste sme videli sneh! Seriózne, v polke októbra. Pre Andreu z Mexika a Sophenga z Kambodže to bol prvýkrát, čo videli sneh. Sopheng bol mimoriadne nadšený z toho, že keď hovoril, tak vydychoval paru (lebo vonku bola veľká zima). Ku každému chodil a vydychoval naňho paru :D:D. Bolo to prvý raz, čo niečo také videl... Tento víkend stál za to! Najradšej by som zostala v Charlevoix naveky :P. (Či?)


So Sophengom

Všetci :)

Stefan

Výhľad z našej chaty

<3

Rumunsko, Kambodža, Slovensko, Chorvátsko

S Doroteou :)

Skvelí ľudia!