sobota, 14. mája 2011

JARNÉ PRÁZDNINY


7. – 13.3.2011

V pondelok som šla do Starbucks s Janou a Noorou. Len tak sme sa bavili, pili horúcu čokoládu a vegetili. Potom obe prišli ku mne. Najedli sme sa, boli sme na počítači a spolu s mojou host mamkou sme si všetky štyri posadali za kuchynský stôl, otvorili encyklopédie a hľadali sme informácie o Slovensku, Fínsku a Rakúsku. Bolo to veľmi zaujímavé, veľa nového som sa dozvedela o krajinách skadiaľ pochádzajú moje kamarátky. A ony sa dozvedeli veľa o Slovensku. Teraz vedia, že Slováci milujú Slivovicu, haha. Večer Noora odišla domov a Jana zostala u mňa na noc. V utorok ráno sme sa vybrali na výlet. Moja host mama, Jana, Dorotea, ktorú sme šli ráno vyzdvihnúť a ja. Išli sme do lesa, na host maminu chatu. Tá chata bola vzdialená kilometre od civilizácie. Aby sme sa k nej mohli dostať, museli sme použiť snežnice. Tipujem to na také 2-3 metre snehu. Najprv sme sa 15 minút pokúšali odomknúť dvere, a keď sa nám to konečne podarilo, vošli sme dnu a zakúrili. Trocha sme sa najedli a vybrali sa na túru na snežniciach. Zažila som jedno neopísateľne nádherné poobedie. Slnko, hory nepoškvrneného snehu, nekončiaci les a skvelí ľudia. Dokonalý relax. Vydriapali sme sa na jeden kopec a potom sme ho zišli dole. Na snežniciach. Paráda. Pokúšala som sa zaboriť do snehu, aby som zistila jeho hĺbku, ale keď mi trčala už iba hlava, rozmyslela som si to. Isto bol fest hlboký, haha. Neskôr sme sa pokúšali sánkovať, ale vôbec nám to nešlo, keďže tam bolo neskutočné množstvo snehu. Navečerali a opaľovali sme sa pred chatkou. Večer sme odišli domov. Ďakujem host mame, že nám umožnila zažiť tak krásny deň v prekrásnej kanadskej prírode :). 




 So snežnicami

 Host mamina chatka


 Stratená v snehu

 Cesta na vrchol

 Nebolo to med lízať!










 Pohoda lesná

 Pokus o sánkovačku




 Tak trocha tie snežnice netvoria pár, ale nevadí :D

V stredu som sa s exchange študentmi vybrala na hokejový zápas – ešte pred začiatkom play-off. Hrali sme proti Chicoutimi, čo nebol ťažký súper, takže sme vyhrali 5:2. Bolo skvele ako vždy. Zúčastnení: Draft, Demi, Noora, Jana, Zaira, Veronica, Kaja. Ja ten hokej tak milujem! Po zápase ku mne prišla Noora spať. Rozprávali sme sa asi do tej jednej a potom sme zaspali. 

 Colisée Pepsi - hokejový štadión v Québecu

 Demi, ja a Draft

 Go REMPARTS go!

 We are the champions

 I love you, Demi

Štvrtkové dopoludnie som strávila s Noorou u mňa doma. Na obed odišla a poobede som zostala doma a pracovala som na projektoch a učila sa na testy do školy. V piatok doobeda som šla nakupovať s Noorou a s dvomi babami, s ktorými som sa zoznámila na orientation meetingu – Sara-Claude, ktorá ide budúci rok na Taiwan a Élodie, ktorá strávi rok v Austrálii. Kúpila som si akurát kredit na mobil, ale aj tak sme si užili kopec srandy. Poobede som sa stretla v starom meste s Fred. Navečerali sme sa a potom sme sa vybrali do kina neďaleko centra. Ono to vlastne ani nie je normálne kino. Je to len jedna miestnosť a stále sa premieta len jeden film, takže nemáte možnosť výberu. Mali sme šťastie, videli sme skvelý film. Francúzsko-maďarsko-nemecký. Volá sa La Rafle a je o druhej svetovej vojne, o židovskej otázke a celá táto situácia je zobrazená z pohľadu židovských detí. Veľmi sa mi to páčilo. 

 

V sobotu som si zbalila všetky veci, poutierala prach v izbe a povysávala. Večer som šla na večeru s host mamou do reštiky neďaleko nášho domu.  Líhala som si do postele s veľmi zvláštnym pocitom, keď som sa pozerala na všetky tie kufre. Musím opustiť túto host rodinu. Najlepšiu host rodinu akú som mohla mať. Čo keď mi v nasledujúcej rodine bude horšie? Prečo musím odísť práve teraz, keď si tak super rozumiem s mamou aj s bratom? Nič sa nedá robiť, musím pokračovať ďalej. Btw, mám neskutočné množstvo vecí. Prišla som sem s dvoma veľkými kuframi, s jedným malým kufrom a ruksakom, odchádzam s troma veľkými kuframi (jeden pošlem domov po strýkovi, ktorý ma má prísť pozrieť), s malým kufríkom, ruksakom, dvomi kabelkami a dvomi veľkými igelitkami. Ach jaj. Ako sa ja zbalím na konci roka?! V nedeľu ráno teda po mňa prišli noví host rodičia. Poukazovali mi čo a ako v byte, ukázali mi zastávku autobusu, ktorým budem chodiť do školy (cca 25 minút cesty) a celú nedeľu som sa vybaľovala. Koniec jarných prázdnin.

KEĎ SI POVIEM: "SOM NA SEBA HRDÁ."

Krátky stručný článok. 
Tento rok bolo zopár momentov, kedy som si v duchu povedala: "Tak teraz som na seba ozaj hrdá."
Môj TOP 5 rebríček:

1. let - letela som úplne prvýkrát v živote a hneď sama.
2. prezentácia na francúzštine - keď som prezentovala film Slumdog millionaire pred celou triedou v plynulej franine a všetci mi po tom blahoželali.
3. prezentácia o Slovensku - keď som v klube odprezentovala Slovensko po francúzsky a dostala som standing ovation.
4. telefón - vždy som sa hanbila zdvihnúť telefón, keď som bola sama doma a niekto volal na pevnú linku. Pamätám sa na ten moment, kedy som sa prvýkrát odhodlala a zvládla som viesť konverzáciu s jedným pánom po francúzsky.
5. prvá francúzska kniha - prečítala som 400-stranovú francúzsku knihu takmer bez použitia slovníka.
21. február - 6 mesiacov v Québecu


21. marec - 7 mesiacov v Québecu


Treba dodať viac?

MAREC, ČASŤ DRUHÁ

V sobotu večer som šla na najlepšiu akciu roka. RED BULL CRASHED ICE!!!!!!!!!!! Alebo majstrovstvá sveta v rýchlostnom korčuľovaní. V starom meste bola postavená dosť dlhá trať, po ktorej sa korčuľovalo. Dosť ťažko sa to opisuje, takže pridávam video na predstavenie:  http://www.youtube.com/watch?v=ppgw9DHYnbs Celé to vyhral jeden Fín. Bola som tam s dvomi kamarátkami zo školy, ale stretla som tam aj iných kamarátov, takže som tak celý večer striedala partie. Pred pretekmi som na nete čítala, že žiadny Slovák sa nezúčastní, ale potom mi kamarátky povedali, že videli nejakého Slováka. Každopádne som ho nestretla, ale nevadí. Keď už boli preteky takmer na konci, postavila som sa ku štartu, kde sa pohybovali všetci súťažiaci a bavila som sa s nimi. Chcela som nájsť niekoho z Česka, tak som po každom kričala: „Česko, Česko!“, až jeden zareagoval. Bol to úplne úplne prvý človek, s ktorým som sa v Québecu bavila slovensky! Bol to skvelý pocit.Dosť dlho som sa bavila aj s jedným Rusom, ktorý skončil štvrtý. 

 Ak vám pri vstupe nájdu v taške fľašu alkoholu, pekne zaplatíte ;)

 Ani nie veľa ľudí


 Cath, Alex, Cass, Kaja

 Vero, Tea, Kaja, Cass a Cath


 S Kanaďanom

S Čechom :))

V nedeľu som šla do starého mesta s Doroteou. Pozreli sme si trať z Red Bull Crashed Ice, ktorú už rozoberali :(. Bolo veľmi pekne a svietilo slnko. Nakupovali sme suveníry. Nechápte ma zle, naozaj vám všetkých chcem niečo doniesť, ale nečakajte, že každý dostane tričko! Budete sa musieť uspokojiť s nejakou maličkosťou :D. Suveníry sú tu prekliate drahé. Nevadí, čosi sme nakúpili, najedli sa a išlo sa domov.





 Prichádza jar...

 Neviem čo to má znamenať :D




Fazuľky každej chuti

25.3. som mala ísť s dvomi kamoškami (Fred, Alex) do kina, ale jedna baba mi ponúkla lístky na hokej zadarmo, tak sme uprednostnili hokej. Ach, hokej! Čo ja budem robiť, keď tieto zápasy skončia?! Začalo sa play-off, tak snáď to chalani dotiahnu ďaleko. Pre tých, ktorí nevedia, jedná sa o miestnu ligu v Québecu. Tím, ktorý vyhrá, získa Prezidentov pohár. Hrali sme proti Val-d'Or a vyhrali sme 7:2! Uvidíme teda, či sa nám tento tím podarí vyhodiť z play-off. Myslím, že áno. Ja osm sa po zápase chcela prihovoriť jednému Čechovi, ktorý hrá za Remparts, ale nenabrala som odvahu. Moja kamoška Fred bola na výmene v Nemecku na tri mesiace, takže ona sa chcela porozprávať s jedným hráčom z Nemecka, ale ten po zápase ani nevyšiel medzi fanúšikov. Pridávam moju TOP 10 hráčov z nášho tímu :). 

1. Jonathan Audy-Marchessault

 2. Ryan Bourque

3. Alexandre Grenier

4. Joël Champagne

5. Alex Wall

 6. Louis Domingue (brankár)

7. Vincent Barnard

 8. Frédérick Roy (trénerov syn)


 9. Olivier Hinse
 
10. Mirko Hoefflin (Nemecko)

Mimo rebríčka pripájam aj fotku Čecha, ktorý hrá za tím a s ktorým som sa chcela stretnúť (len preto, že rozpráva takmer tým istým jazykom ako ja!).

Tomáš Filippi

26.3. poobede som šla s kamarátkou do starého mesta, kde sa konal pochod Írov. Veľká časť obyvateľov Québecu má írsky pôvod, takže preto sa tu sviatok Írov tak oslavuje. Pochod sa mi veľmi páčil. Pripájam fotky. Potom sme sa najedli, moja kamarátka odišla domov a ja som v meste počkala na Fred, druhú kamarátku, s ktorou som šla opäť na hokej, haha. Oficiálne priznávam, že som závislá. Pokračujeme v play-off, čiže sme znova hrali proti Val-d'Or. Znova sme vyhrali. 6:4. Po zápase sa Fred chcela baviť po nemecky s Hoefflinom, no ten znova nevyšiel po zápase von. Ja som nabrala odvahu a prihovorila sa Čechovi, ktorý bol veľmi zaskočený z toho, že naňho niekto prehovoril slovensky. Zoznámila som sa dokonca aj s jeho rodičmi, ktorí ho prišli do Québecu navštíviť. Čiže už druhýkrát odkedy som v Québecu som sa s niekým bavila slovensky! Pripájam link na jednu pesničku, ktorá sa mi veľmi spája s tunajším hokejom. Hrali ju na každom jednom zápase a som si istá, že odteraz, stále keď ju budem počuť si hneď pomyslím na hokej v Québecu. http://www.youtube.com/watch?v=MDrjcv6fTxA













Tento bus bežne premáva v Québecu a keďže je zelený, tak sa stal súčasťou pochodu :)






 S Liliane :)

Remparts de Québec, najlepší tím ligy!


Na umení v škole som dokončila môj prvý projekt. Vyrobila som koláž s fotkami mojej rodiny a kamarátov na Slovensku. Keď mi ju učiteľka vráti, tak ju odfotím a zavesím sem fotku. Teraz sme začali realizovať nový projekt. Modelujeme z modelovacej hmoty niekoho hlavu. Hocikoho. Ja modelujem Maggie Simpson. Je to fakt veľká makačka, tá hlava je veľká, modelovacia hmota je ťažká, ale celkom sa mi darí. Na konci ju budeme aj maľovať. Len ako ju zoberiem domov?! Moja učiteľka mi už stihla oznámiť, že mi hľadá nejakú peknú krabičku, do ktorej ju budem môcť dať, aby prežila cestu v lietadle :). 


Kým na Slovensku vládne ošiaľ z MS v hokeji, tu nikto ani len netuší, že sa niečo takéto chystá. Všetci pozerajú NHL a neznášajú Cháru, pretože je veľký bitkár. Québečania sú veľmi veľmi mierumilovní, nechcú bitky ani v hokeji. Keď sa niekto dozvie, že Chára je Slovák, tak sa na mňa pozrie, akoby som mu zjedla večeru. Vkuse ho obraňujem, ale už ma to prestáva baviť :P. Aj tak ho neprestanem mať rada...





30.3. sme boli zo školy v divadle na predstavenie Ailleurs, ktoré pripravil jeden Američan (konkrétne z NY), ktorý sa prisťahoval do Québecu. Toto predstavenie bolo viac-menej taký dokument, ktorý rozprával o migrácií, o ľuďoch, ktorí sa prisťahovali do Québecu, o príčinách migrácie. Opisovali svoje začiatky v Québecu a keď som to počúvala, tak som sa musela usmiať, pretože veľmi dobre viem, o čom hovorili. Veľmi sa mi zapáčil jeden vtip, ktorý v tomto divadle odznel: Jeden muž mal vážnu nehodu, po ktorej zomrel. Dostal sa pred bránu do neba, kde ho zastavil svätý Peter a povedal mu, že si môže vybrať, či chce ísť do neba alebo do pekla. Povedal, že nebo  je skvelé, ale peklo nie je zas až tak príšerné. Muž sa nevedel rozhodnúť, tak sa spýtal Petra, či by si nemohol pred rozhodnutím tieto dve miesta najprv pozrieť. Tak ho Peter poslal na týždeň do pekla na skúšku. Muž si v pekle parádne užíval. Každý večer mal samé discotéky, pil, tancoval, zabával sa, mal žien koľko len chcel. Po týždni mu Peter hovorí: „Tak a teraz sa ideme pozrieť do neba.“ No muž ho zastavil a vyhlásil, že on sa tam ísť pozrieť nemusí, že on tam ísť nechce. Peklo je preňho dokonalé, on chce stráviť svoj posmrtný život tam dole. Peter ho tam teda poslal a keď sa tam vrátil, všetko bolo zrazu iné. Vôbec sa nezabával, ale od rána do večera pracoval... Po nejakej dobe stretol opäť sv. Petra a hovorí mu: „Peter, ja tomu vôbec nerozumiem. Keď som tu bol na týždeň, všetko bolo skvelé. Mal som sa ako v raji, zabával som sa a vôbec som nepracoval. Prečo teraz makám ako otrok?“ Peter ho potľapkal po pleci a vraví: „No, vieš, to je ten rozdiel medzi turistikou a migráciou.“
*Za prípadné nepresnosti v texte sa ospravedlňujem. Ja som ho prekladala :P. 
 Kevin McCoy - muž, ktorý napísal celé predstavenie a sám ho aj zahral

Večer som kukla na nete, že Québec zdolal Val-d'Or 5:2. Vyradili sme teda tento tím z play-off (hneď po prvých štyroch zápasoch) a čaká nás tím Shawinigan. Poďme chlapci, ja chcem vyhrať pohár! 
 
Náš maskot, Champion