streda 19. januára 2011

QUÉBEC (NIE) JE KANADA

Medzi anglofónnou Kanadou a Québecom, frankofónnou provinciou, bolo vždy dosť veľké napätie. Obyvatelia Québecu sú veľmi  hrdí na svoj pôvod. Milujú svoju kultúru, francúzštinu, svoju odlišnosť od Kanaďanov a Američanov, milujú svoju odlišnú kuchyňu a zvyky. Québec je najväčšia provincia Kanady, anglofónni Kanaďania tvoria len malé množstvo z celkového počtu obyvateľov Québecu, no ovládajú veľkú časť  jeho ekonomiky, čo sa tunajším pravdaže nepáči. 24. jún je považovaný za deň Québecu, kedy všetci obyvatelia vyjdú do ulíc, kričia z plného hrdla: „Milujem Québec!“ a proste oslavujú a tešia sa z toho, že majú možnosť žiť práve v Québecu, najúžasnejšom mieste na svete. Počula som, že tento deň je poriadne divoký (na uliciach to vrie), takže sa potom uistite 25. júna, či ešte žijem :D. Mesto Québec sa má veľmi v zuboch s Montréalom aj preto, že v Montréali je už veľmi cítiť vplyv USA a anglofónnej Kanady. Keď som bola na výlete v Montréali, na každom kroku bolo počuť angličtinu. Predavači ma hocikedy oslovili po anglicky a až potom po francúzsky. Mesto Québec však netoleruje anglofónny vplyv. Pravdaže ľudia sú tu veľmi priateľskí a radi si angličtinu precvičia. Keď vidia turistov, automaticky prepnú do angličtiny. Čo sa mňa týka, keď platím v obchode a predavač počuje akcent, tak hneď prehodí do angličtiny. No ja mu vždy poviem, že uprednostňujem francúzštinu. Čiže sa tu určite dohovoríte po anglicky, obyvatelia Québecu však v bežnej reči používajú len francúzštinu. Zopárkrát sa mi stalo, že som povedala, že som na výmene v Kanade. No niekoľko kamarátov ma opravilo: „Nie si na výmene v Kanade, ale v Québecu.“  V meste nájdete vyvesených zopár vlajok Québecu, ale takmer žiadne vlajky Kanady. Na záver teda malé zhrnutie. Obyvatelia Québecu sú veľmi hrdí na svoj pôvod a nepriraďujú sa k anglofónnej Kanade. Po anglicky sú ochotní komunikovať len s turistami. Mnohí tužia po oddelení Québecu od Kanady. O Kanade často rozprávajú ako o inej krajine. No zase mnohí povedia: "Chcem, aby sa Québec oddelil od Kanady!", ale v skutočnosti si uvedomujú, že ak by na to malo dôjsť, tak radšej chcú zostať s Kanadou. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí sú radi súčasťou Kanady, stretla som aj ľudí, ktorí by sa chceli oddeliť. No nemyslím si, že je tu príliš veľa ľudí, ktorí by sa SERIÓZNE pokúšali o odpojenie Québecu. Je to skôr len o tom, že si chcú zachovať tú svoju odlišnosť od USA a anglofónnej Kanady. Je známe, že v USA a Kanade je veľké množstvo obéznych ľudí. V Québecu je veľmi ťažkého nájsť nejakého. Všetci sa stravujú veľmi zdravo. Raz som sa o strave bavila s jednou kamarátkou a povedala: „My tu jeme veľa ovocia a zeleniny a málo fast foodu, pretože nechceme dopadnúť ako USA alebo anglofónna Kanada.“ Zaujímavosťou je aj že na väčšine škôl v Kanade sa spieva pred vyučovaním kanadská hymna. V Québecu nie. Tu sa nespieva takmer vôbec. Zatiaľ som ich videla spievať hymnu len na hokejovom zápase. Takže, oznamujem vám, že nie som v Kanade, ale v Québecu ;). 

 Québec vs. Kanada

štvrtok 6. januára 2011

NOËL

Opis Vianoc začnem mojou najobľúbenejšou francúzskou vianočnou pesničkou. Môžete si ju vypočuť tu: http://www.youtube.com/watch?v=BUtj6mVODbo
Vianoce 2010. Moje prvé Vianoce mimo domu, bez mojej rodiny. Jeden z najťažších okamihov mojej exchange. Každopádne, nebolo to ľahké, ale nebolo to nezvládnuteľné. V Québecu neexistuje nejaký zvyk jednotný pre (takmer) všetkých obyvateľov. Takže opíšem priebeh sviatkov v mojej host rodine. 24. decembra ráno sme raňajkovali v starom meste. Host mama, host brat, exchange študentka z Rakúska, ktorá bývala v mojej host rodine prvé tri mesiace a ja. Ja som si dala palacinky s javorovým sirupom, kiwi, jahodami, čučoriedkami a hroznom. Poriadne som sa napráskala. Hneď na porovnanie s tradíciou u nás doma, že celý deň nič nejem až večer sa poriadne navečeriam. Tu som bola poriadne najedená hneď od rána. Po raňajkách sme sa boli prejsť v starom meste. Len tak sme sa kus poflakovali, pozerali vianočnú dekoráciu a mrzli.

 Názov reštaurácie, v ktorej sme raňajkovali

 Ulica Petit Champlain

 Klzisko pod holým nebom

 Vianočné stromčeky
 Host brat Léandre a Jana

Jana (exchange z Rakúska) poslala list domov a host brat kúpil vianočný darček pre svojho otca. Po prechádzke sme odprevadili Janu na autobus a my sa sa vybrali autom domov. Keď sme dorazili domov, host mama dala host bratovi kľúčik od schránky, aby vybral poštu. Ja som mu zo srandy povedala, že nech sa nevracia bez toho, aby mi nedoniesol nejaký darček od mojej rodiny na Slovensku. Vrátil sa so slovami: " Mrzí ma, že ťa musím sklamať, ale nijaký darček ti nedošiel." A následne mi podal do ruky balíček, na ktorom bolo napísané moje meno! Neuveriteľné! Dostala som balíček od mojej krstnej. Ďakujem krásne! (Musím spomenúť, že pár dní pred Vianocami som dostala obrovský balík od mojich rodičov. Slovenské sladkosti a mnoho iných úžasných vecí. Ďakujem!). Doma sa nič špeciálne celý deň nedialo. Žiadne vianočné čaro, žiadne očakávanie večera, žiadne počúvanie kolied (ale namiesto toho Red Hot Chili Peppers), žiadne tešenie sa na vianočnú omšu. Pozerala sa telka, trávil sa čas na počítači. Ja som chcela mať aspoň trocha z tých našich Vianoc, tak som si sadla k telke a pozerala rozprávky. Sám doma 1,2. A telefonovala som s rodinou cez Skype. K večeru sme hrali spoločenské hry a o 22.00 sme sa vybrali na omšu (to nie je tradícia, išli tam viac menej kvôli mne, aj keď som ich pravdaže nenútila). Po omšičke k nám domov prišla host bratova teta. Navečerali sme sa spolu. Nejedlo sa tradičné vianočné jedlo, pretože moja host rodina si až tak veľmi nepotrpí na tradície. Mali sme syrový špíz so zeleninou. Po večeri nastalo rozbaľovanie darčekov. Od host mamy som dostala sveter a takú kuklu na lyžovanie (niečo ako šál, neviem ako to opísať :D) a od host brata sprchový gél a krém na ruky.


 Betlehem v mojej izbe od host babky z prvej rodiny

 Spoločenské hry


 Náš vianočný stromček

 Sám doma :)

 Rozbaľovanie darčekov

Po otvorení darčekov sme spolu trocha kecali a potom sa bratova teta pobrala domov a my do postele.
25. decembra som navštívila svojich prvých host rodičov a doniesla som im vianočne darčeky. Aj ja som od nich čosi dostala. Knihu Simpsonovci, kartu do kina, zápisník, čokoládu a ešte jednu mini knižku. Strávila som u nich asi dve hodiny. Rozprávali sme sa a hrali sme karty. A kúpili špeciálne pre mňa čokoládové mlieko, lebo vedia, že ho milujem :). Večer po mňa prišla host mama a vyrazili sme na večeru k jej kamarátke z práce. Na tej večeri sa zišla celá kamarátkina rodina. Súrodenci s deťmi, rodičia, sesternice, bratanci, strýko, teta. Veľmi pekné to bolo. Celá rodina pokope. Ako u nás doma. Najprv sme sa len tak rozprávali. Stala som sa veľkou atrakciou, každý sa chcel dozvedieť niečo o Slovensku, každý chcel vedieť o našich tradíciách, školskom systéme, atď. Na večeru sme mali tradičné vianočné jedlo z Québecu. Konečne! Nebolo to zlé, nebolo to dobré :D. Každopádne, jedla som už aj lepšie veci pred tým. A na kapustnicu nič nemá! Po večeri množstvo zákuskov. Mňam-mňam. 
 Ich vianočný stromček

 Tourtière - tradičné vianočné jedlo. Pozostáva zo zemiakov a najmenej troch druhov mäsa.


 Koláče, zákusky, atď.




Perníkový dom. Veľmi veľa ľudí to tu na Vianoce vytvára. V obchode si kúpite steny, strechu atď. a môžte začať konštruovať :).

Neskôr sa otvárali darčeky. Koľko rodín, toľko zvyklostí. Tu sa otvárali darčeky až večer 25. decembra. Týchto ľudí som videla prvýkrát v živote, no už hneď mi venovali zopár darčekov. Dostala som 4 maličké sprchové gély a vlastnoručne uštrikované ponožky. Host mama mi dala ešte aj pod tento stromček darček - hrubé rukavice na lyžovanie. Tento večer som sa cítila skvele. Je neskutočné aké množstvo skvelých ľudí mám možnosť spoznať takmer každý deň. Ďakujem, že som mohla spoznať túto úžasnú rodinu, ktorá ma vôbec nemusela pozvať na vianočnú večeru, nie to ešte mi zhánať vianočné darčeky.