pondelok, 14. februára 2011

EŠTE STÁLE MÁME ZOPÁR DNÍ PRÁZDNIN...

2. január – S exchange študentmi (Theresa, Jana, Draft a neskôr prišla aj Dorotea) sme boli vo Vieux Québec (staré mesto). Chodili sme po turistických obchodoch a zisťovali, v ktorom obchode sa čo ako oplatí, pretože už sa chystáme nakupovať suveníry, aby sme potom na konci roka nemali toho veľmi veľa. Kúpila som si tričko J'♥ Québec a malú vlajku Québecu. Už mám zopár nápadov, čo vám kúpim, ale nečakajte, že každý dostane tričko alebo iné „veľké“ veci. Jedno tričko tu stojí okolo 20 dolárov a ja som nevyhrala v lotérii, aby som každému mohla kúpiť tričko, haha. Po nákupoch sme skončili v McDonalde. Staré mesto, McDonald's, druhé poschodie. Miesto, kde sa stále veľa nasmejeme. Neviem, čím to je, ale vždy nám tam je veselo. Potom som šla s Doroteou na bus, prišli sme ku mne domov, rýchlo som sa zbalila a išla som spať do Doroteinho domu. Najprv sme robili chorvátsku roládu, potom sme večerali a po večeri sme pozerali filmy. Najprv nejakú verziu Popolušky v britskej angličtine. Toľko som sa nasmiala na tom britskom akcente. „Matá (mother), šeltá (shelter)“ :D. Neskoro v noci sme ešte pozerali Hangover. V Doroteinej izbe som nevedela ani za nič zaspať. Mala tam 27 stupňov! Spýtala som sa jej, či to fakt potrebuje mať také teplo a ona, že hej, že ona má rada teplo. Aj ja mám rada teplo, ale čo je veľa, to je veľa. Po niekoľkominútovej snahe som ju presvedčila, aby teplotu znížila aspoň na 24 °C. No aj tak mi bolo horúco. To ale nebolo všetko! Dorotea mala na sebe ešte 3 prikrývky! 3!!! Ja som na sebe nemala ani jednu. Ráno sme sa zobudili a mňa z toho tepla parádne bolela hlava. Najedli sme sa a prišla po mňa host mama.
 V bubline je napísané: je suis slovaque (som Slovák). Toto si o nás myslia Rakúšania!

 
Indián v starom meste 
3. január – Moja host mama s host bratom šli ku doktorovi, lebo brat mal nejaký problém, tak som povedala, že idem aj ja, lebo už dlhšie nepočujem dobre na jedno ucho. Prvé dve kliniky, na ktoré sme prišli boli zatvorené. Išli sme do nemocnice, kde mi povedali, že ak chcem byť vyšetrená, tak musím platiť okolo 500 dolárov, takže host mama povedala, že pôjdeme na nejaké iné miesto. Host brata tam ale vyšetrili. Potom sme šli na ďalšiu kliniku, ktorá bola samozrejme zatvorená, až sme prišli na to, že v tento deň boli všetky kliniky v meste zatvorené. Prišli sme domov a bola som strašne unavená, keďže u Dorotey som veľa nespala, tak som si ľahla spať a spala som celé poobedie.
4. január – Host mama mi povedala, že v tento deň sú už kliniky otvorené, takže sme sa na jednu vybrali. Bolo tam neskutočné množstvo ľudí, ale platila som len 60 dolárov. Každopádne, sadli sme si do čakárne s tým, že budeme čakať nejaké dve hodiny. V Québecu sa najprv ide na vyšetrenie ku sestre a až potom ku doktorovi. Po piatich hodinách som sa vzdala a povedala, že ideme domov. Ak by sme zostali, museli by sme čakať ešte nejakú hodinu ku sestre a potom nejaké tri hodiny k doktorovi. Toto bol ŠOK! Pred mojou exchange som bola presvedčená, že Kanada má dokonale zorganizované zdravotníctvo a všetko frčí ako po masle. No očividne to nie je pravda. Večer som šla do kina s Doroteou a Stefanom. Pred filmom sme sa najedli a potom sme boli na Yogiho (3D). Film nebol nejako extra super, ale 3D nesklamalo. Po filme sme boli v kaviarni a dali sme si cookies a potom nás Doroteiini host rodičia zobrali domov. 

5. január – Večer som bola na večeri u kamarátky zo školy. Boli sme dokopy tri: Audrey, Laurence a ja. Najprv sme si pripravili večeru: pizzu bez cesta. Celkom sa to vydarilo. Navečerali sme sa a pozreli sme si film. Bohužiaľ som zabudla ako sa volal, ale viem, že tam hral Zac Efron. Niečo po desiatej po mňa prišla host mama.
 Laurence a sušič na šalát :D

 Náš plán

 Náš výsledok (teda, ešte bez bazalky)

 Audrey kuchtí

 
Večera :)

6. január – Nič nezvyčajné.
7. január – Výlet do Montréalu => osobitný článok.
8. január – Večer sa konala večera Souper multiculturel. Zišli sa takmer všetci exchange študenti a každý varil nejaké jedlo zo svojej krajiny. Ja som pripravila kapustnicu. Neviete si predstaviť, aké je ťažké variť kapustnicu s touto podivnou klobásou. Ingrediencie totižto zabezpečil jeden Rotarián. Tá klobása bola totálne bez chuti, kapusta tiež o ničom. Celá kapustnica bola len ako voda s  kapustou. Riadne mi lepilo, že sa to nebude dať jesť. Nevzdala som sa ale, a nakydala som do polievky "kilo" červenej papriky :D. Kapustnica dostala aspoň trocha chuti, ale aj tak to nebola naša pravá kapustnica. Ľudia sa ale tvárili, že im chutí, tak neviem. Syn jedného Rotariána si dokonca nabral 2x. Po krvopotnej príprave jedla sme sa najedli a neskôr sme mali prípitok na šťastný nový rok. Celý večer sme sa zabávali (iba exchange študenti, bez kompetentných). Tancovali sme o dušu! :) Bolo viac než výborne. Väčšinou som tancovala s Draft a so Sophengom, poriadne sme to roztočili, haha.
 Šéfkuchárka bez čapice!

 Varíš, varím, varíme






 Rakúsko

 Mexiko

 Brazília

 S mojím výtvorom




9. január – Spamätala som sa, že by bolo vhodné porobiť nejaké domáce úlohy, keďže 10.1. začína škola. Takže v posledný deň prázdnin som sa už len učila.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára