JEDNY Z NAJLEPŠÍCH ZIMNÝCH PRÁZDNIN MÔJHO PREDLHÉHO ŽIVOTA

26. december – Boxing day. Čo znamená, že v Québecu boli v tento deň  v obchodoch obrovské zľavy. Na oblečenie, kozmetiku, elektroniku. Spolu s exchange študentmi (Mariel, Theresa, Stefan, Jana) sme sa vybrali do asi najväčšieho nákupného centra v Québecu. Nešlo nám ani tak o nakupovanie ako o túžbu vidieť tú eufóriu a ľudí stojacich v dlhých radoch pred obchodmi. Keď sme dorazili, množstvo obchodov ešte nebolo otvorených, no ľudia už číhali pred obchodmi a čakali na ich otvorenie. Zo všadiaľ na nás pozerali obrovské pestrofarebné tabule s nápismi: ZĽAVA 70%; ZĽAVY 50-80%;... Ja som si akosi nekúpila nič, lebo som nemala chuť čakať 20 minút, kým sa dostanem na rad ku kase.

Mariel neustále rozprávala o nejakej čokoláde FUDGE a všetkých sa nás pýtala, či sme ju už jedli, lebo je vraj vynikajúca a chce vedieť, ako chutí. Neskôr som obedovala s Mariel a Stefanom a pri vedľajšom stole sedelo jedno dievča. Stefan sa na ňu obrátil a opýtal sa: „Prepáč, ale jedla si už niekedy čokoládu FUDGE?“. Tá naňho vyvalila oči, že čo to od nej chce. Potom sa s ňou samozrejme začal baviť, on rozprával po anglicky a ona mu odpovedala francúzsky. Nakoniec sa  jej predstavil: „Stefan.“ A ona na to: „ To je čo?“. Stefan: „ To je moje meno!“. Debata sa skončila, keď si k nej prisadol jej priateľ. Chudák Stefan, opäť mu to nevyšlo.:D

Po nakupovaní som sa vybrala s Theresou, Janou a Draft do Village des sports. Išli sme tam s mojou prvou host rodinou (teraz je to Theresina host rodina). Village des sports je jedno neskutočne úžasné miesto! A večer tu strávený bol jeden z najlepších večerov mojej exchange. Je to jeden veľký komplex snehových kĺzačiek. Nerobila som fotky, keďže bola zima a môj foťák má záľubu nefungovať vo veľkej zime. Pridám fotky z Internetu. Boli sme tam večer, všetko bolo osvetlené a veľmi sa mi tam páčilo. Pripojili sa k nám aj brat mojej prvej host mamy so ženou a deťmi (už som ich pred tým stretla 2x). Bol to neskutočne úžasný pocit, keď Olivier (jeden z ich synov) ku mne na začiatku pribehol, povedal: „ Ahoj Kaja“ a objal ma :). Až ma to dojalo, lebo som ani nečakala, že si bude pamätať, kto som. Celý večer som sa s ním hrala, ťahala ho na kolese (niečo na spôsob  sánok, ale je to gumené koleso) a jeho brat Elliot je o čosi hanblivejší, ale nakoniec aj ten ku mne pribehol a hrala som sa aj s ním. Milujem deti! Najviac na svete. 

Na začiatku som mala veľký strach, hlavne z najstrmšej kĺzačky, ale nedala som sa strachom premôcť a všetko bolo úžasné. Skvelý večer!

 Tento komplex funguje aj v lete. Zimné šmýkačky nahradia tobogány. Musím sem v júni prísť!

 

Himalaya. Absolútne najlepšie šmýkačka na svete!

 Everest. Najstrmšia šmýkačka. Nebolo to až také strašné ako som si myslela.

 Rafting na snehu

 

 Tornade. Asi najhoršia vec. Rotuje to a neskutočne sa vám točí hlava.

Ak máte záujem vidieť aj nejaké videá, odporúčam stránku:

http://www.valcartier.com/page.aspx?GP=58&SID=76&LA=FR

Keď som prišla v noci domov, boli u nás host mamin brat s dvoma deťmi (mulati, jeden chlapec (9 rokov) a jedno dievča (12 rokov)). Dozvedela som sa, že prišli navštíviť Québec (bývajú v Montréali) a zostanú u nás niekoľko dní. Zoznámila som sa s nimi a zvalila sa do postele. 

27. december – Celý deň som nič extra nerobila. Upratala som si izbu a kúsok sa bavila s dcérou host maminho brata. Nedalo sa nevšimnúť, že si doniesli dva notebooky a trávili na nich dosť času. Je to divné, ako Internet už zasahuje do našich životov. Začala som o tom rozmýšľať. Rodina sa rozhodla stráviť prázdniny spolu a aj tak sa dokopy takmer vôbec nebavili, lebo boli stále na počítačoch. Teda, bavili sa. Keďže boli traja a notebooky boli len dva, stále sa deti naťahovali, kto bude používať počítač. Som veľmi vďačná za to, že som vyrástla v ne-facebookovej dobe a som vďačná mojim rodičom za to, že keď ideme na dovolenku, nedovolia mi zobrať si so sebou notebook. Ohrozuje to celú komunikáciu v rodine! Ok, skončila som s mojou úvahou :D. Poobede ku mne prišla Dorotea, prešli sme sa k mojej škole a vypili horúcu čokoládu v Starbucks. Večer sme sa šli lyžovať do ski centra Stoneham. Večerné lyžovanie. Všetko osvetlené, hudba, sneh, snowboarderi,... raj na zemi, haha. Lyžovali sme sa od 17.00 do 22.00. Lyže som si požičala od mojej host sestry Camille (na výmene v Taliansku) a vypožičala som si jedine lyžiarky. Svahy sa mi veľmi páčili, len miestami bolo dosť ľadu. Prvýkrát v živote som bola na lanovke, pred tým som „jazdila“ stále len na kotve . Dosť fúkal vietor a odfúklo mi čiapku akurát na najstrmšom svahu, tak som musela vyšľapať hore a zobrať si ju :D. Až na vietor bolo absolútne geniálne :).

 Pred mojou školou

 Starbucks

 Stoneham

Nasledujúce dva dni som sa rozhodla stráviť s mojou host rodinou (teda, nie so všetkými, keďže môj host brat bol na lyžovačke s ocom). Takže:

28. december – Doobeda sme navštívili múzeum civilizácie. Najviac ma zaujali dve časti múzea. Časť vedy a techniky, kde som si vyskúšala simulátor zemetrasenia (vliezla som do jednej kabínky a stlačila gombík so silou otrasov, aké som chcela vyskúšať – pravdaže tie najsilnejšie tam neboli). Poviem vám, zemetrasenie nechcem zažiť nikdy v živote!!! Ďalej som videla simulátor tornáda, tsunami, atď. Druhá časť bola výstava fotiek rodín so všetkým jedlom, ktoré zjedia za jeden týždeň. Pod každou fotkou bola napísaná krajina pôvodu a výdavky za potravu na jeden týždeň. Až sa mi nechcelo veriť, keď som videla Nemecko s 500 dolármi na týždeň. A následne mi prišlo veľmi ľúto, keď som zbadala rodinu z Čadu. 1,62 dolára za týždeň. Kto má záujem vidieť viac, nech sa páči: (stránka je po francúzsky) 

http://www.tuxboard.com/photos-le-prix-des-repas-dune-famille-par-semaine-dans-le-monde/

Poobede sme sa boli korčuľovať. Zase som sa postavila na korčule! Možno sa do konca zimy aj naučím korčuľovať. Nie, nenaučím, haha. Vypožičala som si korčule a hor sa na ľad. Klzisko sa nachádzalo pod holým nebom a nebol to len obdĺžnik ľadu, ale dlhá trasa. Akoby chodníky. Ako keď sa prechádzate po rôznych cestičkách. Tak tu sa korčuľuje po rôznych „chodníčkoch“. Neviem, či ste pochopili, ale to je jedno :D. Korčuľovali sme sa večer, všetko bolo osvetlené a hrala hudba. Keď som držala host mamu za ruku, tak mi to už šlo takmer dokonale :D. Ale skúšala som sa korčuľovať aj sama a náhodou mi to celkom ide, haha. Okolo 22.00 sme sa vrátili domov, vypili horúcu čokoládu a išlo sa spať. 

29. december – Opäť som bola na šmýkačkách, ale tentoraz nie vo Village des sports, ale len neďaleko môjho domu. Je tam len jeden menší kopec, na ktorom sa dá šmýkať. Pravdaže bolo super.

 Kolesá, na ktorých sa šmýka

 Host mamka s bratom a jeho deťmi :)

 Vlek na kolesá

 Svah

30. december – Ráno mi volala Theresa (exchange z Nemecka), že či nechcem ísť do kina. Pravdaže chcem! :D Okolo druhej sme sa teda vybrali do kina. Pred tým som sa ešte rozlúčila s host maminým bratom a deťmi, pretože v tento deň sa už vybrali na cestu domov. S Theresou sme teda nasadli na bus a už to išlo. Najprv sme sa boli najesť v Subway a potom sme šli do kina. Videli sme film L'appât. Dlho som sa tak dobre nezasmiala. Obidve sme chytali neskutočné záchvaty smiechu! Na konci som mala až kŕče v bruchu. A každopádne musím povedať, že to je prvý film, ktorý som videla po francúzsky a pochopila som všetko! Veľa ľudí  hovorí, že ten film je isto nanič, lebo nemá dobré kritiky, ale nám sa nehorázne páčil. Chcem ho vidieť ešte raz. Brutalita!  

Po kine som došla busom domov  a večer sme sa vybrali s host mamou na hokejový zápas. Hral Québec (Remparts) proti Drakkar de Baie-Comeau (Nex Brunswick). Ja ten hokej tak milujem! To sa nedá ani slovami opísať. Niekto sa ma spýtal, prečo tak zbožňujem hokej. A ja ani neviem odpovedať na túto otázku. Proste to je najúžasnejšia hra sveta. A obzvlášť milujem tú atmosféru na štadióne v Québecu a fakt, že aj keď tí hráči nie sú profesionáli, pritiahnu na zápas tisícky Québečanov. Viem, že sme vyhrali, ale už sa nepamätám presne, aký bol stav. V tíme z New Brunswick bol jeden Slovák. Asi v každom tíme je nejaký Slovák alebo Čech. Nikto to nevie pochopiť, ale je to tak skvelý pocit, keď zbadám, že hrá nejaký Čech alebo Slovák. Akosi mi to dáva pocit domova, haha. A keď sú ešte títo hráči najlepší z celého tímu, tak sa idem od pýchy na Slovensko rozpučiť :D. 

 Bitka!

Sieň slávy

 Šťastný v sieni slávy

(Pozerala som sa hore na sieň slávy a len tak zo srandy som sa spýtala host mamy: "A Šťastný je kde?!". Vôbec som totižto neočakávala, že tam bude. Ona sa usmiala ukázala prstom na jeho meno.)

 We are the champions!