streda, 22. septembra 2010

ŠKOLA

VAROVANIE: veľmi dlhý text (no poniektorí radi čítajú moje litánie, ako napr. Petergáčovie dievča :D)
Takže, navštevujem školu Collége Jésus-Marie de Sillery. Je to súkromná dievčenská škola. Viem si predstaviť vaše tváre pri slove DIEVČENSKÁ. Keď som zistila, že budem chodiť do školy len pre dievčatá, bola som dosť mimo. Ale teraz som rada, pretože mám tú školu dosť rada. Nikdy v živote som si nemyslela, že raz nastane chvíľa, keď poviem: Už aby bol pondelok. Chcem ísť do školy. Asi tieto slová oľutujem, keď sa začnú písať testy, keď začnem dostávať samé zlé známky a možno aj prepadať :D. Ale zatiaľ sa mi tam viac než páči.
Moje predmety:
- Math – matika so strašne zlatou učiteľkou.
- Historie – deják + geoška – začíname preberať Európu. Teším sa na hodinu, kedy sa dostaneme k Slovensku :D.
- Monde contemporain – niečo ako politika, ekonomika a také dôležité informácie o celom svete. Keby som ovládala francúzštinu, možno by to bolo celkom zaujímavá hodina :D.
- Biologie – biola – učíme sa o bunke, čiže celkom viem, o čom učiteľka točí.
- Éthique et culture religieuse – niečo ako noska + náboženstvo + etika – zatiaľ vôbec neviem, o čom učiteľka hovorí, ale prekladala som si jeden článok z učebnice – bol o láske, haha.
- Art dramatique / Art plastique – najprv som mala mať divadelný krúžok, ale akurát mi to zmenili na art plastique. To je niečo ako výtvarná. Zatiaľ som túto hodinu ešte nemala, takže to neviem opísať.
- Francais – franina – asi moja najneobľúbenejšia hodina...
- Éducation physique – telesná – poviem vám, toto nie je telesná ako na gymrv => celý rok prehadzovaná alebo vysedávanie v posilňovni. Tu sa maká!!! Myslím, že tento semester budeme mať badminton.
- Anglais – anglina – konečne hodina, na ktorej rozumiem všetkému! Učiteľ angliny je môj triedny. Je to neskutočný t-pack. Má dlhé biele vlasy, dlhú bielu bradu, vkuse si robí srandičky a neustále si spieva nejaké rockové pesničky, haha.

Nosím uniformu: čierne balerínky, čierne alebo biele podkolienky (nie sú povinné), biela blúzka alebo tričko, tmavomodrá vesta, keď je chladno, tak tmavomodrý sveter a károvaná sukňa.
Ako už viete, som na francúzskej škole. Keďže sa franinu učím asi tak 4 mesiace, nerozumiem takmer nič. Ale snažím sa komunikovať v tomto jazyku. Tak mi držte palce, aby sa mi to darilo :).
Škola nie je taká veľká. Na prízemí sú les cases = skrinky s tými zámkami ako vo filmoch (musíš vytočiť číselnú kombináciu, aby sa ti skrinka otvorila). Tie skrinky sú super. Lebo väčšinu vecí si tam necháš. Teda, nemusíš vláčiť všetky učebnice a zošity každý deň do školy a zo školy. Sú tu tri poschodia – na nich sú triedy. Každá trieda má svoje číslo. Na rozvrhu máš napísané číslo triedy ku každej hodine, čiže musíš stále nájsť správnu triedu na každú hodinu.
Každý deň mám štyri hodiny. Jedna vyučovacia hodina má 75 minút. Nie je to až také hrozné, ako som si myslela. Dokonca sa mi tento systém páči, lebo sa ti nemôže stať, že sa musíš učiť na sedem predmetov na jeden deň – viď streda na gymrv. Tu sa musíš učiť maximálne na štyri predmety. Aj to učiť ako učiť. Tu nehrozí niečo ako ústne odpovede. Keď som im povedala, že nám na hodine nadiktujú poznámky a na druhý deň z toho veselo skúšajú pri tabuli, zdesene na mňa pozerali. Tu sa občas píšu testy, robia sa projekty, prezentácie, prejavy, domáce úlohy a eseje. Tak ako my sa máme učiť každý deň na ústnu odpoveď, tak majú oni každý deň napísať nejakú domácu úlohu. Učiteľ však neskontroluje, či máš tú úlohu vypracovanú správne, on iba skontroluje, či tú úlohu vôbec máš urobenú. Na hodine môžeš robiť čokoľvek => rozprávať sa, kresliť si, lakovať si nechty, spať (!) – nikto ťa neupozorní. Keď učiteľ položí otázku, vyvolá len toho, kto sa prihlási. Nemôže sa stať, že ťa vyvolá, keď nemáš ani šajnu, o čom to učivo je. Žiaci sú tu ale veľmi aktívni (väčšina). Stále sa niekto hlási – nie ako u nás, že väčšina z nás na hodine rozmýšľa o nesmrteľnosti chrústa. Takmer každá hodina prebieha zaujímavou formou – učiteľ má pripravenú nejakú prezentáciu o látke. Čiže nie ako na Slovensku, že len celú hodinu diktuje poznámky.
Študenti nemajú zošity, ale fascikle (!). Učitelia im na väčšine predmetov dajú poznámky, ktoré si len založia do svojich fasciklov. Hodina končí vtedy, keď zazvoní. Žiadne také (ako na gymrv), že HODINA KONČÍ VTEDY, KEĎ POVIE VYUČUJÚCI. Zazvoní = koniec hodiny. Učiteľ už nemá právo dokončiť výklad (a zdržovať žiakov), či mu zostali tri vety, či jedno zvyšné slovo výkladu.
Po prvej hodine mám prestávku 10 minút, po druhej 20 minút a po tretej je obedňajšia prestávka – 75 minút. Vyučovanie začína o 8:30 a končí o 15:15. Do školy cestujem dvoma busmi – raz prestupujem. Cesta trvá asi 45 minút.
Rozvrh je robený na 9 dní, nie na týždeň ako u nás. Čiže, napr. v pondelok 13. septembra ideš do školy, pozrieš sa do agendy (diár, ktorý dostane každý študent – je v ňom naplánovaný celý školský rok), že je DEŇ 7 – pozrieš, aký máš rozvrh v tento deň a už frčíš :D.
Táto škola vyhráva každý rok ocenenie za najlepšiu školu v Québec city a je to jedna z najlepších škôl v celej provincii. Počas školského roka mám strašne veľa voľných dní. Proste, škola si povie, že piatok, 12. novembra chce, aby bolo voľno. Tak je voľno! Takže budem mať veľa predĺžených víkendov – väčšinou je voľný deň pondelok alebo piatok.
Učitelia sú tu veľmi milí a študenti ich majú fakt radi. Pretože sa snažia byť priateľskí a nie držať si odstup a vážnu tvár. Dievčatá na škole sú fest zlaté. Mám tu dosť veľa kamarátok. Správajú sa ku mne, akoby sme sa poznali roky. Napr. pred telesnou za mnou prišli dve baby, či viem, kde sú šatne. Ja som povedala, že neviem, tak sa ponúkli, že ma tam zavedú :). Čiže tu oni sa ma prídu opýtať, či nepotrebujem pomôcť, nie je za nimi, že potrebujem pomoc. Sú tu pravdaže aj namyslené baby, ktoré sa snažia ukázať, že sú bohaté, tak napchajú značky všade, kde sa dá. Myslím tým, že keď nemôžu nosiť značkové oblečenie (všetci musia mať uniformy), tak majú ASPOŇ značkové topánky, tašky, kabelky, dokonca aj čelenky. Neriešim. Už som natrafila aj na dievča, ktoré sa do mňa začalo obúvať, že čo tu robím na ich škole, keď neviem po francúzsky. Ale jedna z mojich kamarátok je hneď „pekne“ uzemnila, haha.
Táto škola podporuje internacionalizmus – nájdete tu všetky rasy a okrem mňa je tu aj zopár iných študentov, ktorí zatiaľ nevedia po francúzsky.
Neznášam tu prestávky! Resp. okamih, keď sa snažím dostať z triedy k svojej skrinke. Každý sa tlačí, strká a kričí. To je negatívum dievčenskej školy – ten dievčenský piskot. Viete si to predstaviť... kopa dievčat pokope a ich jačanie. AU!

 Moja uniforma

 Allison, Kassandra a Cassandra
 
 S kamarátkami :)

Moja skrinka


 Slovenská zástava na škole

 Prestávka :)

 Moja škola

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára