streda, 22. septembra 2010

ORIENTATION MEETING – USA, MAINE

V piatok 10.9. sme nasadli do troch veľkých áut a vyrazili do USA na orientation meeting = stretnutie všetkých exchange študentov, ktorí sú tento rok v Québecu a Maine (Québec tvorí multidistrict s Maine). Cesta po hranice s USA nebola nejako extra zaujímavá. Sranda nastala až na hraniciach, haha. Vedela som, že Američania sú blázni do bezpečnostných opatrení, ale čo je veľa, to je veľa. Pri kontrole pasov nemôžete ani otvoriť dvere na aute. Neskôr ich otvorí colník s rukavičkami na rukách (!), musíte vyjsť z auta a vojsť do budovy, kde sa zdržíte minimálne hodinu. Ide o to, že sme museli vyplniť formuláre, aby nás pustili do USA. Boli ste niekedy zatknutý? Súhlasíte s názormi nacistov? Máte problémy s políciou? Ste členom nejakého sprisahania? Nenávidíte ostatné rasy a národnosti? Otázky tohto typu ma zabili :D. Potom si nás ešte odfotili a zobrali nám odtlačky prstov oboch rúk. Nikto z nás našťastie nebol sprisahanec, a tak sme pokračovali v ceste. Asi som bola jediná, ktorá bola prvýkrát v živote v USA. Tak som sa z toho patrične tešila :D. USA je moja 12. krajina, ktorú som navštívila!
Pri ceste na každej druhej pouličnej lampe visela americká zástava!!! A na väčšine domov bola zástava tiež. Ten nacionalizmus nám pripadal trochu chorý. Ubytovaní sme boli v Camp Tracy. V troch drevených chatkách. Prvé poobedie sme sa zoznamovali a hrali. V tomto campe sa stretlo 16 krajín (!): USA, Kanada, Austrália, Bolívia, Mexiko, Brazília, Nemecko, Ekvádor, Fínsko, Rakúsko, Slovensko <3, Taiwan, Thajsko, Rumunsko, Chorvátsko, Francúzsko + jedna baba bola minulý rok v Japonsku. Večer sme sedeli okolo ohňa, jedli čokoládu a opekali marhsmallows. Mňam. Druhý deň bol hustý. Boli sme v lese a robili strašne super veci, ktoré sa dosť ťažko opisujú. Ale pokúsim sa. Opíšem tieto aktivity z môjho pohľadu => najprv som „lietala“ z jedného miesta na druhé na lane ako Tarzan. Nohami som sa nesmela dotknúť zeme. Skoro som si zlomila nohu (mala som ju v slučke). Potom som mala istenie + prilbu a pripevnili ma na lano. Druhý koniec lana ťahali ostatní študenti a čím dlhšie ťahali, tým vyššie do vzduchu som sa dostala. Potom som narátala do troch, potiahla za šnúrku a letela!!! Sprava doľava a naspäť. Nazvala by som to vzdušná hojdačka :D. Poriadne dlho som na to naberala odvahu. Nakoniec sme chodili skupinky po štyroch na lane tak, že sme sa museli držať za ruky. Bolo to fest náročné na udržanie rovnováhy. Neviem, či ste to pochopili...snáď áno :D. Po týchto aktivitách sme hrali futbal, fotili sa s našimi zástavami (go Slovakia!) a vymieňali sme si odznaky našich krajín.
SLOVAKIA – LITTLE BIG COUNTRY (SLOVAQUIE – PETIT GROS PAYS) => naučila som sa milovať Slovensko. Niežeby som ho pred tým nenávidela. Ale hovorila som si, že Slovensko nie je práve krajina, v ktorej každý túži žiť. Ale keď vás delí od svojej krajiny Atlantický oceán, uvedomíte si, že svoju krajinu neskutočne milujete. Obzvlášť, keď je vašou úlohou túto krajinu reprezentovať. Pred tým, ako ma títo ľudia spoznali, nevedeli ani, že existuje krajina menom Slovensko. Možno zopár ľudí to vedelo. Ale väčšina poznala iba Československo a Slovinsko. Ale teraz poznajú polohu, zástavu aj hlavné mesto Slovenska. Dokonca som ich naučila aj pár slovenských slov, haha. Druhý večer som totižto prezentovala Slovensko. Každý z nás musel rozprávať päť minút o svojej krajine. Viacerí mali aj tradičný kostým. Vrátane mňa. VRAJ som bola veľmi „cute“ :D. Asi to bola pravda, lebo keď som vyšla na javisko, všetci začali vydávať tie zvuky, ktoré vydávate, keď vidíte bábätko alebo inú malú zlatú bytosť, haha. Pochválila som sa, môžem pokračovať v opisovaní druhého večera.
Teda, po prezentáciách sme sedeli okolo ohňa a kecali. V nedeľu sme sa naraňajkovali, mali prezentáciu o tom, ako úspešne prežiť tento rok a potom nastala najťažšia časť tohto víkendu. ROZLÚČIŤ SA. Bolo mi veľmi ľúto, keď som sa lúčila s ľuďmi z Maine, lebo ich uvidím až vo februári, keď prídu do Québecu na karneval. Catalina, Séverine, Fernando, Mary, Sofia, Mike, Yi-han budete mi chýbať! Ľudí z Québecu budem stretávať pomerne často. Na ceste nazad do Québecu, na kanadských hraniciach nám iba skontrolovali (za 5 minút), či máme víza a to bolo všetko – na porovnanie s USA.
Môžem povedať, že mám za sebou pekný víkend :).
ZAUJÍMAVOSTI:
- Dve dievčatá v campe vyzerali totálne ako dvojičky. Rovnaké vlasy, okuliare, úsmev, štýl obliekania, dokonca počúvajú rovnakú hudbu. Čo ma dorazilo, obe sa volajú rovnako! Teda, takmer rovnako. Jedna sa volá Noora a druhá Nora. That killed me :D.
- Jedna baba bola minulý rok v Japonsku a opisovala japonské školstvo. Až mi padla sánka. Japonci od prvého ročníka na škole žijú takto: od cca 9:00 do 17:00 majú školu. Po škole športujú. Priemerná dĺžka jedného tréningu sú 4 hodiny. Čiže tréning majú do 21:00, niekedy do 22:00. Za tým majú večeru. Moja otázka znela: Kedy trávia čas s kamarátmi a kedy si robia domáce úlohy? Odpoveď: S kamarátmi sú len cez víkendy (!) a študujú v noci. Je len veľmi málo študentov, ktorí chodia spať pred polnocou!!! Na druhý deň majú povolené spať na hodine v škole, nikto ich nenapomenie. Ale čo prespia, to si musia potom doberať. Keď som toto počula, normálne som bola rada za naše slovenské školstvo.
- Jedna baba z Francúzska chodí do školy 6 dní v týždni! Jediný voľný deň je nedeľa!!! Opäť raz som vďačná za náš školský systém.
- Videla som líšku (poľovníkova dcéra sa nezaprie) :D:D.
Kaja, Al - rotarián z Maine a Séverine - exchange z Francúzska 
 
Všetci

S guvernérom :)

Tarzan :D

Go Slovakia!

Já letííím...

Québec power

Slovensko a Francúzsko

S mojou Séverine <3

2 komentáre: